Hoci sa Trnava vďaka svojmu bicyklujúcemu primátorovi preslávila najmä pokrokovým prístupom k ekologickým formám dopravy, starostlivosť o životné prostredie sa v krajskej metropole nekončí len pri cyklotrasách. Mesto má vypracovanú komplexnú stratégiu opatrení v oblasti energetickej efektívnosti a adaptácie na zmenu klímy, ktoré majú vplyv aj na čistotu ovzdušia.
Trnava, podobne ako iné mestá porovnateľnej veľkosti, trpí zhoršenou kvalitou ovzdušia. Najvýraznejšie sa to prejavuje v zimných mesiacoch. Príčinou je najmä lokálne vykurovanie, ale i vysoká intenzita automobilovej dopravy, studené štarty, ktoré spôsobujú zvýšené emisie zvlášť v prípade naftových motorov, či zimný posyp.
Dáta o ovzduší pre všetkých
V Trnave je zhoršená úroveň kvality ovzdušia potvrdená reálnymi dátami. Priamo na území mesta, na Kollárovej ulici na parkovisku pri železničnej stanici, sa nachádza automatická monitorovacia stanica. Tá zabezpečuje kontinuálne sledovanie kvality ovzdušia so zameraním na vplyv dopravy, keďže ide o mestskú dopravnú stanicu. Umožňuje merať koncentrácie prachových častíc, oxidov dusíka, oxidu uhoľnatého a ďalších znečisťujúcich látok. Údaje sú prostredníctvom webovej stránky SHMÚ prístupné priamo verejnosti. „K dispozícii je aj API služba, takže v prípade záujmu samosprávy možno tieto údaje zverejňovať aj priamo na webovej stránke mesta,“ hovorí RNDr. Martin Kremler, PhD., vedúci odboru Monitorovanie kvality ovzdušia SHMÚ.
Mesto už aktívne pracuje na projekte nízkouhlíkovej stratégie. Tá má vytvoriť rámec opatrení pre boj s klimatickými zmenami a pomôže zosúladiť rozvojové zámery samosprávy s ostatnými strategickými dokumentmi a akčnými plánmi. Prioritou je návrh indikatívnych a záväzných cieľov v jednotlivých oblastiach a vyhodnotenie očakávaných dopadov na kvalitu životného prostredia v meste. Vďaka ucelenej stratégii bude môcť Trnava v budúcnosti riadiť vlastný prístup k využitiu praktických a finančných nástrojov, ktoré budú smerované na mestá a obce s cieľom redukcie škodlivých látok a zmierňovania dopadov klimatických zmien.
Energetický audit zlepší plánovanie
Dôraz radnica kladie na návrh nízkouhlíkových opatrení najmä v oblasti podpory energetickej efektívnosti a podpory využívania obnoviteľných zdrojov energie. Mesto si od toho sľubuje zníženie emisií skleníkových plynov, ale i ďalších látok, ktoré znečisťujú ovzdušie.
Základom pre dosiahnutie tohto cieľa je vypracovanie účelového energetického auditu verejných budov. Týka sa to viac ako 50 objektov vo vlastníctve mesta, medzi ktoré patria školy a škôlky, zariadenia sociálnych služieb, objekty pre šport a kultúru, ako aj budovy zdravotníckych zariadení.
Mesto už investovalo do viacerých úprav a rekonštrukcií s cieľom zefektívniť spotrebu a využívanie energií. Aby sa však v budúcnosti mohlo pri ďalších investíciách rozhodovať kvalifikovane, musí sa opierať o presné dáta, popisujúce aktuálny stav a na ich základe navrhne nákladovo efektívne opatrenia. Vypracovanie účelového energetického auditu umožní samospráve konzistentne plánovať a rozvíjať možnosti napríklad i zlepšovania kvality ovzdušia a prípravy na klimatické zmeny.
„Odporúčal by som vytvorenie funkcie mestského energetika, ktorý by zodpovedal za efektívne zaobchádzanie so zdrojmi a znižoval spotrebu na rozumnú mieru. Zároveň by nastavoval podmienky pre zriaďované a vlastnené organizácie tak, aby boli motivované šetriť alebo plniť ciele mesta,“ radí Jaroslav Kacer, odborník Smart Cities Klubu.
Mesto pre bicykle
Dôležitým faktorom, ktorý ovplyvňuje, čo Trnavčania dýchajú, je doprava. S týmto problémom sa pasujú mnohé mestá; Trnava však patrí medzi tie, ktoré sa v povedomí najviac spájajú s podporou cyklodopravy. Mesto má už dnes viacero cyklotrás, ktoré prepájajú najdôležitejšie body a umožňujú jednoduchší pohyb ulicami, takže obyvatelia majú pri plánovaní ciest do práce či za zábavou na výber aj ekologický spôsob, porovnateľný v efektivite s automobilovým presunom.
V auguste Trnava začala s výstavbou ďalšej cestičky pre cyklistov, ktorá prepojí okružnú križovatku Východná-Piešťanská s frekventovanou okružnou križovatkou Piešťanská-Veterná-Bučianska-V.Clementisa. Oba konce cestičky sa pritom napoja na už existujúcu infraštruktúru. Cesta tak prepojí ďalšie obytné zóny s centrom mesta a významnými dopravnými uzlami mesta.
O popularite cyklodopravy v Trnave svedčí aj tradičná účasť v súťaži Do práce na bicykli, v ktorej sa mesto umiestnilo v prvej päťke zúčastnených obcí – rekreační cyklisti na ceste do zamestnania za mesiac spravili takmer 13-tisíc jázd.
„Otázkou je, do akej miery sa táto podpora naozaj prejavuje a či reálne dochádza k poklesu automobilovej dopravy,“ hovorí Kacer. „Ak sa to nedarí, odporúčal by som realizovať projekty na zmenu dopravného správania a preferenciu verejnej, cyklistickej a pešej dopravy spoločne s vytvorením komplikácií pre individuálnu automobilovú dopravu. Vzorom by mohol byť napríklad Amsterdam,“ hovorí expert SCK.
Vznikne sieť meteostaníc a meracích zariadení
Cyklodoprava však samostatne nedokáže vyriešiť všetky dopravné problémy. Trnavská radnica preto má v pláne projekt inteligentného riadenia dopravy, ktorý má zvýšiť plynulosť prejazdu mestom a znížiť tak záťaž na ovzdušie. „Otázkou je, či práve zaistenie plynulosti prejazdu nepôjde proti plánu na zmenu dopravného správania a využívania iných módov dopravy, ktoré zabezpečujú kvalitnejšie životné prostredie,“ zamýšľa sa Kacer.
V rámci projektu Trnava plánuje zapojenie dopravných zariadení podľa najmodernejších európskych kritérií. Mesto chce pomocou nich sledovať úroveň dopravy v meste, vytváranie dopravných kolón či počítať čas dojazdu.
Neoddeliteľnou súčasťou projektu je aj integrácia siete meteostaníc a ďalších senzorov, ktoré budú merať nielen hlučnosť, prašnosť, koncentrácie znečisťujúcich látok, ale napríklad i teplotu a vibrácie. „Odporúčam konzultácie so SHMÚ už vo fáze prípravy projektu,“ radí M. Kremler. „Mesto by nemalo zabudnúť na porovnávacie merania týchto senzorov s referenčnými prístrojmi na monitorovacej stanici na Kollárovej ulici,“ upozorňuje odborník.
Príspevok vznikol v rámci Projektu „Smart City Academy – zlepšenie kvality ovzdušia“ a je spolufinancovaný z Kohézneho fondu v rámci Operačného programu Kvalita životného prostredia.
