Ktoré oblasti sú v Žiline najviac zraniteľné pri zmene klímy a zároveň sú najmenej pripravené? Sú to lesy, verejné budovy, doprava či priemysel? Aj to sa mesto Žilina pýta svojich obyvateľov. Odpovede radnici pomôžu pripraviť strategický a akčný plán na roky 2022 a 2023. Krajské mesto na hornom Považí už na implementácii projektu s názvom Zmierňovanie a prispôsobovanie sa zmene klímy pracuje od minulého roka. Žilina sa aktívne venuje aj čistote ovzdušia a opatreniam na jej zlepšenie.
Na území mesta sa nachádza monitorovacia stanica na Obežnej ulici. Okrem toho Slovenský hydrometeorologický ústav realizoval aj krátkodobý monitoring kvality ovzdušia pomocou mobilnej stanice v Brodne. „V budúcnosti by bolo dobré v kampaňovitých meraniach pokračovať aj v iných častiach mesta, pretože spomenuté merania naznačujú, že mesto sa pri snahe zlepšiť kvalitu ovzdušia bude musieť zamerať aj na lokálne kúreniská – domácnosti, využívajúce na vykurovanie tuhé palivá,“ upozorňuje RNDr. Martin Kremler, PhD., vedúci odboru Monitorovanie kvality ovzdušia SHMÚ.
Radnica plánuje monitoring kvality významne rozšíriť. Cieľom rozbehnutého projektu je dosiahnuť 14 integrovaných meteostaníc na sledovanie klimatických a environmentálnych ukazovateľov, ako je napríklad úroveň oxidov uhlíka, síry a dusíka, pevných častíc či hlučnosti, prašnosti a ďalších meteorologických údajov. „Bolo by však vhodné urýchlene tento zámer konzultovať so SHMÚ s cieľom zahrnúť do projektu aj porovnávacie merania na referenčnej stanici. Mesto tak bude vedieť, nakoľko sú senzory kvality ovzdušia presné,“ hovorí odborník SHMÚ.
Takto získané dáta by slúžili ako podklad pre strategické plánovanie mesta. „Tu by som odporúčal, aby sa tieto dáta prostredníctvom rôznych platforiem využili aj pre život obyvateľov, aby mohli sledovať, čo a kde je skutočným znečisťovateľom ovzdušia. Mohlo by to zároveň slúžiť ako motivačný prvok na zmenu doterajších zvyklostí,“ navrhuje Jaroslav Kacer, odborník Smart Cities Klubu.
Žilinčanom sa zapáčili zdieľané bicykle
Žilina sa už dnes snaží o zmiernenie negatívnych vplyvov na kvalitu ovzdušia. Radnica sa sústredí na opatrenia v rámci dopravy, veľký dôraz je napríklad na dlhodobú podporu alternatívnych spôsobov pohybu po meste.
Na kvalitu ovzdušia na území mesta okrem vykurovania tuhým palivom totiž nepriaznivo vplýva najmä automobilová doprava. Mestom prechádzajú viaceré hlavné ťahy, Žilina funguje ako križovatka ciest rôznych druhov dopravy. Juhozápadný diaľničný obchvat mesta zatiaľ pomohol iba málo, chýba totiž jeho juhovýchodná vetva, ktorá má byť vedená tunelom Višňové.
Jedným z aktuálnych opatrení je napríklad zhustenie spojov mestskej hromadnej dopravy a jej preferencia v rámci dopravných riešení. To by malo výrazne zvýšiť jej dopravnú efektivitu a priviesť obyvateľov k tomu, aby pri plánovaní pohybu po meste uprednostnili tento spôsob pred presunom osobným automobilom. K zvýšeniu atraktivity má prispieť i modernizácia a obnova zastávok. Zlepšiť kvalitu ovzdušia v centre má pomôcť aj regulácia vjazdu do niektorých oblastí v strede mesta.
Mesto pod Dubňom dlhodobo podporuje cyklodopravu. Nejde len o budovanie nových cyklotrás a doplnkovej cyklistickej infraštruktúry, v spolupráci s partnermi sa mesto sústredí aj na ponuku v oblasti mikromobility. Okrem zdieľaných elektrických kolobežiek je veľmi populárny napríklad bikesharingový program BikeKIA.
Žilinčania môžu zdieľané bicykle do 30 minút využívať zadarmo. Len vlani túto možnosť využili takmer 150-tisíckrát, pričom priemerná dĺžka výpožičky dosiahla 12 minút. Najvyťaženejšou stanicou je Námestie A. Hlinku a stanica na sídlisku Vlčince, najmenej frekventovaný je Lesopark.
Pre veľkú obľubu tento rok pribudnú nové virtuálne stanice, bez pevných dokov, ktoré budú označené len logom na zemi a pozíciou v aplikácii. Pribudnú aj ďalšie bicykle, takže ich počet sa navýši už na takmer 150.
O obľube cyklistiky na presun po meste svedčí aj to, že Žilina v rámci súťaže Do práce na bicykli skončila na 2. mieste v počte súťažných tímov a zapojených účastníkov a na treťom mieste v počte najazdených kilometrov. Zapojení súťažiaci využitím alternatívnej formy dopravy v porovnaní s autami ušetrili viac ako 35-tisíc kilogramov CO2.
Pribudnú ďalšie stromy
Okrem dopravy sa Žilina sústredí aj na zníženie energetickej náročnosti a vylepšenie tepelno-technického stavu viacerých budov, ktoré má vo svojej správe, napríklad budov školy a škôlky v mestskej časti Bytčica. „Mestu by som odporúčal vytvorenie funkcie energetického manažéra. Ten by zastrešoval problematiku energetických úspor, vrátanie zapojenia všetkých organizácií mesta a ich motivácie na realizáciu úspor,“ radí expert Smart Cities Klubu.
Na zmiernenie a prispôsobenie zmenám klímy prebieha viacero projektov, mesto v najbližších rokoch plánuje preinvestovať viac ako 1,3 milióna eur.
Financie napríklad z Nórskeho finančného mechanizmu, Finančného mechanizmu EHP či štátneho rozpočtu využije na výsadbu ďalších stromov, doplnenie zelene či obnovu časti lesa v oblasti Zástranie. Okrem toho mesto investuje do revitalizácie vybranej plochy v Lesoparku Chrasť. Mesto podporuje aj budovanie zelených striech, pilotný projekt v rámci mestských budov má vyrásť na mestskom úrade.
Pomáhajú aj vedci
Zlepšovaním kvality ovzdušia sa zaoberá aj akademická obec. Tím zo Žilinskej univerzity sa v rámci programu AIR TRITIA podieľal na vypracovaní stratégie riadenia kvality ovzdušia. Výsledkom je otvorený expertný systém riadenia kvality ovzdušia, v rámci ktorého majú mestá nielen zhodnotenie súčasného stavu, ale i predpoveď na najbližšie roky. Súčasťou je aj predpovedný systém varovania, ktorý poskytuje aktuálne informácie o predpokladanom znečistení ovzdušia v najbližších 24 hodinách.
Príspevok vznikol v rámci Projektu „Smart City Academy – zlepšenie kvality ovzdušia“ a je spolufinancovaný z Kohézneho fondu v rámci Operačného programu Kvalita životného prostredia.
