Prešovčania aj vďaka moderným technológiám vedia, čo dýchajú. Metropola Šariša už od roku 2018 získava údaje o kvalite ovzdušia z deviatich meteostaníc, umiestnených v rôznych častiach mesta. Zaujímavé je na nich to, že sú súčasťou stĺpov verejného osvetlenia, s ktorými sú inteligentne prepojené. Mestu poskytujú nielen informácie o aktuálnej teplote, vlhkosti a tlaku, ale i o hodnotách ozónu, prachových častíc a rôznych oxidov v ovzduší – celkovo trinásť veličín. Meteostanice umožňujú zobrazenie aktuálnych i historických dát.
„Oceňujem priekopnícky prístup mesta v oblasti monitoringu kvality ovzdušia pomocou senzorov. Radnici by som navrhol naštartovať v tejto oblasti aj spoluprácu so SHMÚ,“ radí RNDr. Martin Kremler, PhD., vedúci odboru Monitorovanie kvality ovzdušia SHMÚ. Mesto i ústav by mohli profitovať z výmeny skúseností, výhody by prinieslo i poskytovanie údajov z referenčnej stanice prostredníctvom API prístupu. Konzultácie, kampaňový monitoring pomocou mobilnej stanice alebo porovnávacie merania používaných senzorov na SHMÚ stanici by podľa experta mohli ešte zlepšiť informovanosť o kvalite ovzdušia.
V Prešove je okrem mestských kotolní, drevospracujúceho priemyslu a sekundárnej prašnosti významným zdrojom emisií cestná doprava, keďže tretím najľudnatejším mestom Slovenska prechádza niekoľko hlavných ťahov. V rámci dopravnej infraštruktúry odľahčil vnútromestskú dopravu obchvat mesta na osi Poprad – Košice. Pre vylúčenie tranzitnej dopravy je však potrebné dobudovať severný obchvat. I v tomto prípade však ostávajú pochybnosti, či bude využívaný aj tranzitom z Košíc smerom na Vranov.
Spoľahlivé informácie o stave ovzdušia v meste na svojej webovej stránke poskytuje Slovenský hydrometeorologický ústav, ktorý prevádzkuje automatizovanú meraciu stanicu na Ulici arm. gen. L. Svobodu – pri okraji cesty s pomerne veľkou intenzitou dopravy v pracovných dňoch.
Elektrobusy i mikromobilita
Práve opatreniam súvisiacim s dopravou sa preto krajská metropola významne venuje. Len nedávno došlo k podpisu kúpnej zmluvy na dodávku nových piatich elektrických midibusov. Okrem elektrického pohonu sú nové autobusy vybavené moderným príslušenstvom, ktoré má za cieľ ešte viac zvýšiť jazdný komfort a do mestskej hromadnej dopravy pritiahnuť z áut ďalších cestujúcich.
Prešov stavil aj na mikromobilitu. Pohyb po meste uľahčujú zdieľané bicykle a elektrokolobežky. Tento rok by flotilu elektrokolobežiek mala rozšíriť ďalšia značka, ktorá plánuje v meste prevádzkovať 150 kusov vozidiel. K dispozícii by mali byť nepretržite, v blízkosti centrálnych dopravných uzlov a v iných rušných častiach mesta. Obyvatelia Prešova tak získajú na výber ďalší spôsob ekologickej dopravy, ktorá nezvyšuje zaťaženie imisiami.
„Z používateľského hľadiska, ako aj pre interné potreby mesta by bolo ideálne, aby pre všetkých súčasných i budúcich prevádzkovateľov zdieľanej ekonomiky bola povinná jediná aplikácia, vrátane všetkých ďalších atribútov, ako sú dáta,“ zamýšľa sa Jaroslav Kacer, odborník Smart Cities Klubu.
Mesto investuje aj do podpory cyklistiky a rozširovania cyklotrás. Príkladom môže byť projekt Cykloželezničky, inšpirovaný podobnými európskymi iniciatívami „From-rails-to-trails“, pri ktorom staré, nevyužívané bývalé obslužné, lesné a iné železničky nájdu nový život ako cyklistické cestičky či cyklotrasy.
V Prešove takáto cesta začína v mestskej časti Solivar a smeruje k rekreačnej oblasti Sigord. Cyklisti sa tak môžu pohodlne a bezpečne dostať do prírody aj bez auta.
Mesto má spracovaný aj výhľadový plán, ktorý počíta s ďalším rozširovaním ciest pre cyklistov.
Revitalizáciou proti klimatickým zmenám
Opatrenia na boj s klimatickými zmenami sa však v Prešove nezužujú len na dopravu. Mesto sa zapojilo do testovania online nástroja Klimasken, ktorý hodnotí pripravenosť na zmeny podnebia a od roku 2019 je súčasťou medzinárodného projektu Life Deliver – Sídliská ako živé miesta odolné voči zmene klímy.
S pomocou nástroja Klimasken dokáže vyhodnotiť pripravenosť jednotlivých budov, ale i celých mestských častí z pohľadu reakcie na zmeny klímy. Klimasken sleduje štyri základné oblasti, expozíciu voči prejavom zmeny klímy, citlivosť a adaptívnu kapacitu, produkciu skleníkových plynov a jej znižovanie, ako aj pripravenosť inštitúcií realizovať adaptačné a mitigačné opatrenia. Prešov mal v čase zberu informácií klimatický index v hodnote 49 %.
Zlepšiť situáciu by mala aj revitalizácia viacerých verejných priestranstiev. V priebehu najbližšieho roka plánuje Prešov dokončiť obnovu Námestia mládeže, Duchnovičovho námestia, ako i parku medzi ulicou Vlada Clementisa a Levočskou ulicou. Cieľom budovania prvkov zelenej infraštruktúry a adaptácie urbanizovaného prostredia na zmenu klímy je zlepšenie životného prostredia v meste. Ich súčasťou je aj zavádzanie systémových prvkov znižovania znečistenia ovzdušia a hluku.
Moderné nástroje
Prešov okrem toho podáva žiadosť na projekt zameraný na moderné technológie. Jeho súčasťou je okrem iného inštalácia ďalších moderných LED svietidiel s IoT komunikačným modulom, ktoré by umožnili inštalovať rôzne technológie. „Z pohľadu ľudského organizmu by som odporúčal LED osvetlenie s čo najmenšou bielou zložkou,“ radí expert SCK.
Mesto chce senzory využiť aj pri energetickom manažmente budov vo vlastníctve mesta, či pri modernom monitorovaní dopravy. Všetky technológie by mali byť integrované a prepojené a výstupy z nich by mali byť prístupné prostredníctvom verejného portálu občanom. „V súčasnosti by som sa zameral na čo najväčšie zníženie energetickej náročnosti mestských budov. To zahŕňa zavedenie jednak efektívneho facility manažmentu a jednak motivujúcich programov pre ďalšie zložky mesta, ktoré by mali viesť k úsporám,“ dodáva Jaroslav Kacer.
Príspevok vznikol v rámci Projektu „Smart City Academy – zlepšenie kvality ovzdušia“ a je spolufinancovaný z Kohézneho fondu v rámci Operačného programu Kvalita životného prostredia.
