Kvalita ovzdušia v Košiciach je ovplyvnená činnosťou veľkých priemyselných podnikov, ktoré sa v metropole východného Slovenska a jej okolí nachádzajú. Hutnícka výroba zaraďuje košický región medzi oblasti s najvyššou priemyselnou produkciou znečisťujúcich látok na Slovensku. Nepriaznivý rebríček mesto spolu s priľahlou Šacou vedie v emisiách oxidu uhoľnatého, oxidu dusíka ako aj v produkcii tuhých znečisťujúcich látok. Len na celoslovenských emisiách CO z veľkých a stredných zdrojov znečisťovania sa košický región podieľa 78 %; jeden z najväčších zamestnávateľov v regióne, US Steel, sa nachádza na čele najväčších emitentov vo všetkých spomínaných kategóriách.
Dohoda so železiarňami
Mesto sa aktívne angažuje pri riešení nepriaznivej situácie spôsobenej priemyslom. Primátor v máji 2022 podpísal memorandum o porozumení s vedením US Steelu a Košice sa zapoja do viacerých projektov fabriky zacielených na zníženie environmentálnych dopadov. V pláne je napríklad dekarbonizácia pecí. Ak by sa všetky projekty podarilo dotiahnuť do úspešného konca, len US Steel by dokázal znížiť svoje emisie CO2 o 6,3 milióna ton, čím by Slovensko dosiahlo splnenie viac ako 55 percent svojho dekarbonizačného cieľa.
Prekročené hodnoty
Na čistotu ovzdušia v košickej aglomerácii striehnu hneď štyri automatizované monitorovacie stanice SHMÚ. Na Štefánikovej ulici je umiestnená mestská dopravná stanica, mestská pozaďová sa nachádza na Amurskej a na Ďumbierskej ulici je predmestská pozaďová stanica. Štvoricu dopĺňa ešte predmestská priemyselná stanica vo Veľkej Ide. Okrem staníc SHMÚ sú v prevádzke aj ďalšie tri, ktoré zriadil priamo US Steel – v Haniske, v Poľove a vo Veľkej Ide.
„Okrem toho možno v prípade záujmu mesta zrealizovať kampaňovitý monitoring kvality ovzdušia pomocou mobilných monitorovacích staníc kvality ovzdušia SHMÚ,“ upozorňuje RNDr. Martin Kremler, PhD., vedúci odboru Monitorovanie kvality ovzdušia SHMÚ.
Aj aktuálne výsledky monitoringu za rok 2021 potvrdzujú nepriaznivú kvalitu ovzdušia v aglomerácii Košice. „Na stanici vo Veľkej Ide SHMÚ zaznamenalo prekročenie limitných hodnôt pre PM10 (56 dní v roku s priemernou koncentráciou nad 50 mikrogramov/m3) aj PM2,5 a tiež významné prekročenie cieľovej hodnoty pre karcinogénný benzo(a)pyrén,“ upozorňuje odborník SHMÚ.
Okrem priemyslu sa na nepriaznivej kvalite ovzdušia v Košiciach významne podieľa aj doprava a lokálne kúreniská – domácnosti, spaľujúce tuhé palivá, najmä v mestských častiach s prevahou rodinných domov.
Plán na klimatické zmeny
Mesto Košice bolo na jar 2022 vybrané do elitnej skupiny európskych miest v rámci EU Mission: Climate-Neutral and Smart Cities. Jej cieľom je zabezpečiť, aby tieto mestá fungovali ako experimentálne a inovačné centrá, ktoré umožnia všetkým európskym mestám nasledovať ich príklad do roku 2050. Košice spoločne s Bratislavou pripravili spoločný projekt do pilotnej výzvy, ktorá sa uzatvárala v novembri 2022. Jeho hlavným motívom bola príprava na energetickú transformáciu a energetickú efektívnosť.
Košice v predošlých rokoch úspešne dovŕšili prípravu a prijatie významných strategických a rozvojových dokumentov. Patria medzi ne napríklad Program hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja mesta Košice a jeho funkčnej oblasti 2022-2027, SECAP – Rámec na boj proti klimatickej zmene cestou podpory udržateľnej výroby a spotreby energie v meste Košice, Adaptačný plán mesta Košice na zmenu klímy (2022 – 2030) či Základná emisná bilancia mesta Košice. Cieľom týchto dokumentov je vytvoriť zrozumiteľný plán na zníženie zraniteľnosti a zvýšenie adaptívnych schopností prírodných a človekom vytvorených systémom voči aktuálnym i očakávaným dôsledkom. Dokumenty sú dostupné na webovej stránke https://www.kosice.sk/mesto/zakladne-dokumenty-mesta.
Zelené strechy, vodné záhrady i ekodoprava
Proti vlnám horúčav, povrchovým záplavám, dlhým obdobiam sucha a ďalším dopadom klimatickej zmeny sa chcú Košice brániť viacerými opatreniami. Mesto sa zameria napríklad na ochladzovanie územia cirkuláciou vzduchu medzi urbanizovaným územím a jeho okolitým prírodným prostredím. Prijme opatrenia na zabránenie absorpcie a následné uvoľňovanie tepla zo spevnených povrchov do okolia.
Významnú rolu má hrať aj zeleň. Vysádzanie stromov, či už solitérov alebo malých spoločenstiev, má mať priaznivý vplyv na znižovanie efektu mestského tepelného ostrova. Budovám zase majú pomôcť napríklad vegetačné strechy a fasády.
Veľký dôraz sa kladie i na prácu s vodou. Košice sa sústredia nielen na pasívnu ochranu pred zosuvmi vplyvom prívalových zrážok a vytváranie protizáplavových bariér, ale v pláne sú i aktívne hydrotechnické opatrenia, zadržiavanie vody v meste, či zamedzenie vysychania vodných tokov.
„Je dobré ísť príkladom. Mesto by preto malo využívať aj takzvané šedé vody vo svojich objektoch, riešiť novú výstavbu či rekonštrukciu s nízkou uhlíkovou stopou, vrátane použitých materiálov,“ radí odborník Smart Cities Klubu Jaroslav Kacer.
Udržateľná mobilita
Dôležité sú i opatrenia, ktoré mesto prijíma v oblasti dopravy. Mesto už zverejnilo aktualizáciu stratégie dopravy s viacerými ambicióznymi cieľmi. Zohľadnilo v nej vývoj dopravy v uplynulých rokoch, ako i názory obyvateľov, vyjadrené vo verejnom dotazníku. Dôraz chce mesto klásť na ekologizáciu a podporu zdieľaných foriem dopravy v nadväznosti na linky MHD.
V rámci verejnej dopravy je cieľom zosúladiť MHD s budúcim urbanistickým rozvojom mesta a zvýšiť jej atraktivitu. Tomu má napomôcť dôslednejšia preferencia vozidiel MHD na hlavných dopravných tepnách a zriadenie bus pruhov aj na sídliskách.
„Ideálne by bolo docieliť, aby náklady a spolupodieľanie sa na dopravnej infraštruktúre, vrátane MHD, boli zahrnuté už v plánovacích zmluvách s developermi,“ uviedol Kacer.
V pláne je aj rozširovanie električkovej siete a zvýšenie podielu vozidiel na elektrický pohon. Aktuálne je však dlhodobo nefunkčná trolejbusová doprava, ktorú v kopcovitom teréne nahradili autobusy.
Jedným z opatrení je aj sprísňovanie podmienok vstupu motorových vozidiel do historickej časti Starého mesta.
Smart riešenia pomôžu s dátami
Alternatívou k automobilovej doprave by sa mala stať cyklistická doprava. Mesto má pripravených 71 opatrení, ktoré by podporili rozvoj cyklistickej infraštruktúry v meste a pomohli ľuďom pri rozhodnutí presadnúť z automobilu na bicykel. Ich cieľom je prepojenie mestských častí bezpečnými a rýchlymi cyklotrasami, ale i napojenie mesta na vonkajšiu cyklistickú sieť. Radnica sľubuje aj rozširovanie možností na parkovanie a odloženie bicyklov.
„Mestu by mohlo pomôcť, ak by dokázalo implementovať viac prvkov takzvanej mikromobility a prípadne ich kombinovať s lístkami na MHD, aby takzvanú poslednú míľu obslúžili tieto prvky. Súčasťou by mali byť aj prvky zdieľanej ekonomiky ako napríklad elektrobicykle. No a samozrejme, netreba zabúdať ani na chodcov,“ hovorí expert Smart Cities Klubu.
Zlepšiť informovanosť a získať dáta pre budúce opatrenia má zase projekt SMART CITY Košice. Ten počíta s vytvorením jednotného systému na integráciu smart riešení vo verejnom osvetlení a v doprave. Jeho súčasťou by mala byť aj inštalácia environmentálnych meteostaníc na snímanie parametrov ovzdušia a údajov o počasí v meste. Tieto dáta budú dôležité pre ďalšie manažérske rozhodnutia, komplexný systém informovania obyvateľov i ďalšie zlepšovanie kvality ovzdušia.
„Projekty, týkajúce sa kvality ovzdušia, by mestá už pri plánovaní mohli konzultovať so SHMÚ,“ odporúča M. Kremler. „Umožní im to vzájomne koordinovať svoje aktivity a napríklad vykonávať porovnávacie merania s referenčnými prístrojmi SHMÚ. Oba zdroje dát sa tak navzájom môžu dopĺňať,“ hovorí odborník SHMÚ.
Otvorené dáta
V rámci experimentálneho projektu Košice 2.0 (https://kosice2.sk) mesto zriadilo dátovo analytickú jednotku, ktorá zbiera, vyhodnocuje a interpretuje dáta rôzneho charakteru – či sa už týkajú energetického manažmentu, chránených území alebo služieb, ponúkaných mestom. Mesto Košice tieto dáta postupne spracováva a sprístupňuje verejnosti na webovej stránke https://opendata.kosice.sk.
Projekt Košice 2.0 vznikol vďaka iniciatíve Európskej komisie Mestské inovačné opatrenia (UIA). Cieľom tohto programu je podporiť inovatívne a experimentálne projekty v oblasti trvalo udržateľného rozvoja miest v takom rozsahu, v akom by ich mestá za bežných okolností neboli schopné financovať. Košice sa stali vôbec prvým mestom na Slovensku, ktoré vo výzve uspelo.
Energetika medzi prioritami
Košice zároveň v dlhodobom horizonte plánujú výrazne zmeniť energetický mix v rámci lokálnej energetiky. Najvýraznejšou zložkou v tejto zmene by mala byť geotermálna energia zo zdroja v obci Ďurkov, ktorá sa nachádza 20 kilometrov východne od mesta.
Aktuálny plán Projektu Košice spoločnosti GeoTerm pracuje s rokom 2026, v ktorom by sa na ohreve vody a výrobe tepla pre obyvateľov mesta Košice mala výraznou mierou podieľať práve energia z ďurkovského vrtu.
Príspevok vznikol v rámci Projektu „Smart City Academy – zlepšenie kvality ovzdušia“ a je spolufinancovaný z Kohézneho fondu v rámci Operačného programu Kvalita životného prostredia.
