Lokálne kúreniská sú pomaly najväčšími vinníkmi pri znečisťovaní ovzdušia na Slovensku. Tento, možno prekvapivý záver, vyplynul z ďalšieho zo série workshopov v rámci projektu Smart City Academy –zlepšenie kvality ovzdušia, ktorý realizuje Smart Cities Klub. Problematika však samozrejme nie je až tak jednoduchá a dozvedeli sa to účastníci podujatia z úst hostí. Našťastie aj na kúrenie sa dá ísť „smart“, alebo minimálne s rozumom.
Téma kúrenia je tento rok ešte viac vypuklejšia z dôvodu nestabilných cien energií, ale aj tuhého paliva. Odborníci preto avizujú potenciálny problém – nekvalitné materiály na kúrenie zvýšia beztak vysoké emisie pevných častíc a prípadne benzoapyrénu, ktoré sú karcinogénnymi látkami. Riešenia existujú.
Do popredia sa dostáva aj téma centrálneho, respektíve diaľkového zdroja tepla. Na Slovensku máme od jari novú firmu MH Teplárenský holding, ktorý ako štátna akciová spoločnosť zastrešuje 6 teplární naprieč Slovenskom. Podľa člena predstavenstva a zároveň obchodného riaditeľa spoločnosti Vojtecha Červenku je vytvorenie holdingu dobrou správou pre odberateľov, keďže spoločnými synergiami dokážu nielen optimalizovať náklady, ale aj efektívne riešenia. Dôkazom je napríklad snaha o čo najväčšie využívanie odpadového tepla, ktoré môže dobre poslúžiť a znižuje sa tým environmentálna stopa. Príkladom je Bratislava, kde miestna spaľovňa dokáže dodávať teplo mestu, no to ho doteraz nevyužívalo. Aj vďaka vzniku holdingu sa črtá na lepšie časy a teplo, ktoré vzniká pri spaľovaní odpadu by mohlo byť zaradené do systému. Výrazne ambicióznejšie plány má holding v Košiciach, kde chcú do roku 2026 zaradiť do energomixu aj geotermálny vrt. Pri diaľkovom dodávaní tepla na Slovensku sú však veľkým problémom straty pri distribúcii. Môžu za to zle nastavené odpisy teplovodov, ktoré sa firmám tým pádom nechce a neoplatí modernizovať.
Potrebu modernizácie vyzdvihol aj Radoslav Virgovič, špecialista zo Slovenskej agentúry pre životné prostredie. Zdôraznil potrebu modernizácie kotlov. Podľa jeho slov výmena zariadení neznamená iba nižšie emisie, ale v neposlednom rade aj vyššiu efektivitu a tým zníženie nákladov. Investícia je tak rýchlo návratná a pocit z menšieho znečisťovania je dobrým bonusom. Expert však zdôraznil potrebu využitia vhodného paliva. Napríklad drevo by malo byť ideálne presušené dva roky a v žiadnom prípade by sa nemal spaľovať odpad. Vo svojom príspevku vysvetlil aj technológiu správneho prikurovania tak, aby bol výkon čo najefektívnejší. Dôležité je sledovať aj teplotu za kotlom.
Určite nekúriť odpadom a ani odpadový drevom napríklad z nábytku, ideálne kúriť drevom minimálne 2 roky presušeným, radí aj expert a vedúci odboru Monitorovanie kvality ovzdušia SHMÚ Martin Kremler. Samozrejme, kľúčové je znížiť energetické nároky, napríklad zateplením domov. Vtedy stačí menší výkon a tým pádom aj menej spotrebovaného paliva. Na Slovensku je to obzvlášť dôležité. Prachové častice z domáceho kúrenia sú totiž vinníkom aj predčasných úmrtí. Každoročne si ich na vrub pripíše okolo 50 000. SHMÚ aj preto aktívne monitoruje kvalitu ovzdušia a každý si môže na ich stránke pozrieť tú svoju lokalitu, ak je tam nainštalovaná meracia stanica. Zbystriť by mali obzvlášť na strednom Slovensku, kde sú rozptylové podmienky výrazne horšie. Hoci sa táto časť krajiny javí ako lesnatá, paradoxne práve tu v kotlinách a dolinách ľudia jednak častejšie kúria pevným palivom, ale trpia aj častými inverziami.
Záznam z workshopu si môže pozrieť aj verejnosť na linku:
Projekt je spolufinancovaný z Kohézneho fondu v rámci Operačného programu Kvalita životného prostredia.
