Kvalitu ovzdušia v Lipanoch a okolí ovplyvňuje najmä spôsob vykurovania rodinných domov. Podľa miestnej štúdie v súčasnosti takmer 40 % domácností v Lipanoch kúri drevom. V ďalších obciach hornotoryského regiónu v okolí Lipian je tento podiel ešte vyšší, v mnohých sa pridáva vykurovanie uhlím. Slovenský hydrometeorologický ústav v okrese Sabinov nemá monitorovaciu stanicu, ohrozenie tuhými časticami PM10, PM2,5 a karcinogénnym benzo(a)pyrénom však vyplýva aj z matematického modelovania. „To by bolo vhodné potvrdiť aj kampaňovitým monitoringom kvality ovzdušia pomocou mobilnej stanice či vzorkovačov PM častíc,“ odporúča RNDr. Martin Kremler, PhD., vedúci odboru Monitorovanie kvality ovzdušia SHMÚ.
Prítomnosť vykurovania tuhým palivom a kotlinová poloha s častejšie sa vyskytujúcimi nepriaznivými rozptylovými podmienkami je riziková v mnohých oblastiach na Slovensku.
Environmentálne výzvy
Hoci lipiansky mikroregión patrí medzi oblasti s menej narušeným životným prostredím, v mnohých oblastiach sú príležitosti na zlepšenie. Okrem kvality vzduchu je výzvou najmä rieka Torysa, ktorá je kontaminovaná odpadovou vodou a je zaradená do IV. triedy ako silne znečistená.
Šesťtisícové mesto má zavedený separovaný zber odpadov. Množstvo likvidovaného odpadu každoročne vďaka politike mesta klesá, zároveň stúpa úroveň vytriedenia komunálneho odpadu. Mesto navyše plánuje vybudovať kompostáreň na zhodnocovanie biologicky rozložiteľného komunálneho odpadu. „Pre takto spracovaný komunálny odpad však treba zabezpečiť odbyt a prípadne podľa súčasnej slovenskej legislatívy i certifikáciu,“ upozorňuje odborník Smart Cities Klubu Jaroslav Kacer.
Mesto bojuje proti horúčavám
Z veľkých projektov sa mesto v roku 2022 pustilo najmä do budovania vodozádržných opatrení. Ich cieľom je zmiernenie negatívnych dôsledkov zmeny klímy, ktoré sa v urbanizovanej krajine prejavujú vo forme sucha a letných horúčav.
Mesto na viacerých miestach – napríklad pri základných školách a pri štadióne nechalo vybudovať vsakovacie studne, lúčne trávniky a vysadiť vodomilné rastliny. Cieľom úprav je spomaliť odtekanie zrážkovej vody a jej zadržaním zlepšiť mikroklímu v okolí. Projekt „Vodozádržné opatrenia v meste Lipany“ bol financovaný z Operačného programu Kvalita životného prostredia, štátneho rozpočtu a rozpočtu mesta.
Doprava sa spolieha na cyklistiku
Druhým najväčším mestom sabinovského okresu prechádza hlavná cesta, ktorá spája Prešov so severnými okresmi kraja a Starou Ľubovňou. Z priemyselného, kultúrneho a administratívneho centra hornej Torysy v pracovný deň odchádza priemerne 410 autobusových a 14 vlakových spojov. Mesto však nie je obslúžené mestskou hromadnou dopravou a tak je pomerne častým dopravným prostriedkom bicykel.
Radnica cyklodopravu podporuje výstavbou cyklochodníkov a cyklocestičiek. Mesto sa každoročne zúčastňuje aj súťaže Do práce na bicykli, obyvatelia takto v roku 2021 spravili 2598 jázd a najazdili viac ako 10-tisíc kilometrov. V rámci mikromobility možno v meste nájsť 35 elektrických kolobežiek, prevádzkovaných súkromnou spoločnosťou.
Lipany sú spojené s krajským mestom aj vlakom, ktorý je však aktuálne obsluhovaný dožívajúcimi súpravami, ktoré neponúkajú relevantný komfort dopravy. Aj tu je očakávaná zmena, kedy by na východné Slovensko mali doraziť moderné vlaky, čím by sa železničná doprava zatraktívnila a aj zrýchlila.
V súlade s vývojom na trhu automobilov pribudla v Lipanoch aj nabíjacia stanica pre elektromobily.
Do zlepšovania kvality ovzdušia a všeobecne životného prostredia sa aktívne zapájajú aj obyvatelia prostredníctvom občianskych združení. Jedným z projektov je environmentálny monitoring pre potreby strategického rozhodovania. S pomocou termovízneho snímkovania z bezpilotných dronov by mal napríklad vzniknúť prehľad o stave krajiny, jej schopnosti zachytávať vodu a jej teplotnom režime. „Ideálne by bolo, ak by sa o tieto dáta a snímky podarilo rozšíriť mestský Geografický informačný systém (GIS). Po rozdelení na jednotlivé vrstvy ako sú teplota, voda, stav zelene a podobne, by sa potom napríklad na základe termálnej mapy mohli postupne obmieňať povrchy, zakladať zelené strechy a prijímať ďalšie opatrenia, ktoré by mohli viesť k zníženiu teploty v letných mesiacoch,“ dodáva expert Smart Cities Klubu.
Príspevok vznikol v rámci Projektu „Smart City Academy – zlepšenie kvality ovzdušia“ a je spolufinancovaný z Kohézneho fondu v rámci Operačného programu Kvalita životného prostredia.
