Pri pohľade zo vzduchu už v Brezne nebude zelené najmä okolie. Metropola Horehronia má ambiciózny plán, ako sa popasovať s klimatickými zmenami – napríklad aj pomocou zelených striech či stien. Súčasťou vízie je i viacero projektov na ochranu ovzdušia a ďalšie opatrenia, ktoré život v meste posunú k lepšiemu.
„V Brezne máme výhodu, že žijeme v prostredí obklopenom prírodou a lesmi. Nemusíme sa preto pasovať s takým znečistením ovzdušia ako možno iné metropoly a krajské mestá,“ hovorí brezniansky primátor Tomáš Abel. „Napriek tomu však vidíme trend rastúceho znečistenia napríklad automobilovou dopravou.“
Mesto využíva viaceré finančné nástroje, okrem eurofondov aktívne čerpá aj nórske fondy, ktoré sú určené priamo na takéto projekty. Práve v tomto prípade je veľmi prísna kontrola a mesto musí dokázať zníženie objemu emisií o minimálne 50 percent. „Napriek tomu, že sme malé mesto, tak sa snažíme zapájať do všetkých výziev,“ hovorí primátor.
Dôležité sú dáta
Na zhodnotenie kvality ovzdušia však jednoduchý odhad nestačí. Na to, že Breznu v skutočnosti poloha uprostred prírody nemusí zabezpečiť čistý vzduch, upozorňujú aj experti. „V breznianskom okrese Slovenský hydrometeorologický ústav nemá monitorovaciu stanicu. Faktom však je, že na základe matematického modelovania Brezno, podobne ako väčšinu okresov na strednom Slovensku zaraďujeme medzi rizikové oblasti. Dôvodom sú nižšie rýchlosti vetra, častejšie inverzie teploty vzduchu a vyšší počet domov, ktoré vykurujú tuhým palivom,“ vysvetľuje RNDr. Martin Kremler, PhD., vedúci odboru Monitorovanie kvality ovzdušia SHMÚ.
Aj preto chce mesto nedostatok údajov riešiť. Jedným z rozbehnutých projektov je riešenie, ktoré má získavať presné dáta o kvalite ovzdušia a vyhodnocovať merateľné ukazovatele. Na ich základe sa budú dať lepšie určiť trendy, ktoré oblasti mesta sú ohrozené a následne prijímať adekvátne opatrenia.
„Správne premyslený a realizovaný projekt tohto typu má navyše veľký potenciál,“ odporúča expert Smart Cities Klubu Jaroslav Kacer. „Ak by ho Brezno konzultovalo so SHMÚ a nastavilo ho tak, aby senzory poskytovali relevantné dáta na ďalšie využitie a v porovnateľnej kvalite ako SHMÚ, dal by sa využiť aj nad rámec regiónu. Takto by mohol vzniknúť pilotný projekt, ktorý by sa mohol prepísať do metodík v rámci celého Slovenska a v konečnom dôsledku by pomohol pokryť veľké územie v celom štáte,“ hovorí o takzvanom upgradovanom prehlásení o zhode expert Smart Cities Klubu.
Všade na bicykli
Mesto, ktorým prechádza „slovenská Route 66“, už teraz vníma negatívny vplyv automobilovej dopravy. Jedným z cieľov je preto podporiť ekologickejšie spôsoby presunu ľudí a vecí z miesta na miesto. Výzvou je aj celkové upokojenie dopravy v meste a prinášanie riešení, ktoré by posilnili regionálnu mobilitu. Jedným z prostriedkov je aj podpora výstavy cyklotrás – k najdlhšiemu úseku Brezno – Valaská postupne pribúda sieť, ktorá bude spájať jednotlivé časti mesta s jeho centrom, ale aj s priemyselnými zónami či vyhľadávanými turistickými lokalitami a ktorá obyvateľom i turistom umožní bezpečný a ekologický pohyb po meste a okolí.
„Na problematiku sa však treba pozerať komplexne,“ upozorňuje na možné nástrahy jednostranných riešení odborník Smart Cities Klubu. „Treba v prvom rade hľadať cesty, ktoré dokážu zmeniť doterajšie dopravné návyky. Cyklodoprava totiž nie je riešenie pre všetkých. Treba sa snažiť hľadať rozumné spôsoby a kombinácie, počnúc dostupnosťou verejnej dopravy, cez podporu pešieho presunu, či využívania rôznych typov mikromobility a zdieľanej ekonomiky. Takým typom riešenia napríklad môžu by jednotné lístky na viac druhov dopravy,“ navrhuje J. Kacer.
Zelené strechy i dažďová záhrada
Víziou Brezna je budovať moderné mesto, ktoré bude pripravené aj na klimatické zmeny.
„Už teraz sme v rámci developerského projektu na ploche 16 hektárov prihliadali na súčasné výzvy. Sústredili sme sa napríklad na to, z akých zdrojov bude vykurovanie a regulovali sme i investície, týkajúce sa obytných domov,“ vysvetľuje brezniansky primátor. Od staviteľov mesto vyžaduje zelené strechy a zelené steny, čo sú opatrenia, ktoré majú vplyv nielen na kvalitu ovzdušia v bezprostrednom okolí, ale výrazne menia napríklad i teplotnú mapu a zlepšujú podmienky na život.
Na podobné regulácie sa budú musieť pripraviť aj budúci stavitelia. „Momentálne pripravujeme veľkú obytnú zónu, ktorú už plánujeme ako smart štvrť. Týkať sa to bude napríklad inovatívneho spôsobu uskladnenia odpadov. Riešiť však budeme aj energiu – jednou z podmienok bude, aby každý obytný dom mal aj alternatívnu formu získavania energie, napríklad vo forme solárnych panelov,“ hovorí Abel.
Brezno má akčný plán na zmiernenie dôsledkov zmeny klímy. Jeho súčasťou sú viaceré vodozádržné opatrenia na území mesta. Obyvatelia napríklad už dnes môžu oddychovať pri sústave zberných jazierok pri dome kultúry. Prvá dažďová záhrada dokáže vďaka vhodným terénnym úpravám a cielenej výsadbe spomaliť odtok zrážkových vôd, zvýšiť tak vlhkosť a znížiť teplotu vo svojom bezprostrednom okolí.
Mesto sa sústredí aj na podporu lúčnych spoločenstiev, ale plánuje i nákup elektromobilu a postupné znižovanie energetickej náročnosti starších budov.
Odborník Smart Cities Klubu tento prístup schvaľuje. „Odporúčal by som, aby mesto naozaj išlo príkladom a počas súčasnej energetickej krízy sa čo najviac zameralo na vlastnú sebestačnosť. Opatrenia ako solárne panely na strechách, motivačné programy na znižovanie spotreby či zelené strechy na relax a zadržiavanie vody sú správnou cestou,“ uzatvára expert.
Príspevok vznikol v rámci Projektu „Smart City Academy – zlepšenie kvality ovzdušia“ a je spolufinancovaný z Kohézneho fondu v rámci Operačného programu Kvalita životného prostredia.
