Hoci sa Michalovce nachádzajú mimo povestného východoslovenského „trojuholníka smrti“ (Chemko, Chemlon, Bukóza), kvalitu ovzdušia v okrese z dôvodu prevládajúcich severozápadných vetrov ovplyvňujú aj emisie zo vzdialenejších zdrojov. Práve chemička v Strážskom dlhé roky patrila medzi najvýznamnejšie zdroje znečistenia v okrese, dnes k nim možno rátať oba bloky uhoľnej elektrárne vo Vojanoch či prevádzku Slovenského plynárenského priemyslu vo Veľkých Kapušanoch.
Na to, čo Michalovčania dýchajú, však majú veľký vplyv aj stredne veľké a malé zdroje emisií, ktoré sa nachádzajú na území mesta. Sú to najmä lokálne kúreniská – rodinné domy, kúriace tuhými palivami, ďalej kotolne bytových hospodárstiev, tepelno-energetické a iné zdroje podnikateľských organizácií, ale i tranzitná doprava. Zemplínska metropola leží na križovatke ciest a je jedným z hlavných bodov na trase na Ukrajinu.
Pribudnú nové senzory
Priamo v meste sa dnes nenachádza žiadna monitorovacia stanica SHMÚ. Najbližšie miesto, ktoré poskytuje údaje o kvalite ovzdušia, možno nájsť až v Strážskom, v roku 2021 pribudla aj monitorovacia stanica v Trebišove. Okrem stacionárnych monitorovacích staníc využíva SHMÚ aj stanice mobilné. Dve samosprávy v blízkosti Michaloviec – Nižný Hrušov a Hencovce prejavili záujem o takýto druh monitoringu a aktuálne v týchto lokalitách prebieha kontinuálne meranie kvality ovzdušia.
Zbierať dáta priamo z mesta by však mal pomôcť prebiehajúci projekt. Michalovce získali z fondov Európskej únie prostriedky na realizáciu projektu Moderné technológie – SMART city, pričom časť z nich zabezpečí práve monitorovanie čistoty ovzdušia.
V meste by mali pribudnúť štyri nové monitorovacie stanice na jednotlivých sídliskách a zároveň na miestach s možným ohrozením – napríklad úniku čpavku. Senzory budú v určených intervaloch merať kvalitu ovzdušia i ďalšie fyzikálne veličiny, ako je teplota, vlhkosť, tlak, no i svetlo, hluk, prachové častice, oxid uhoľnatý, oxid dusičnatý a čpavok a zasielať ich do centrálneho systému.
Výstupné informácie budú k dispozícii v reálnom čase nielen osobitne pre každé sídlisko, ale bude sa z nich dať vyskladať ucelený obraz o stave ovzdušia v celom meste.
„Mestu by som odporúčal užšiu spoluprácu a konzultáciu projektu so SHMÚ, aby použité metodiky a získané dáta boli v porovnateľnej kvalite,“ radí Michalovčanom Jaroslav Kacer, expert Smart Cities Klubu. „Budú sa tak dať využiť na porovnanie a sledovanie v rámci celého Slovenska. Do zadávacej dokumentácie by tak bolo vhodné dostať podmienky na referenčné rámce daných senzorov,“ uviedol.
Odpad budú riešiť inteligentne
Moderné technológie pomôžu Michalovciam aj s ďalším problémom. Okresné mesto sa podobne ako iné mestá na Slovensku pasujú s nelegálnymi skládkami. Mesto sa zapája do systému ENVI-PAK na triedený zber odpadu. Hoci za rok 2020 sa vďaka cielenej činnosti podarilo usporiť ekvivalent 70 545 ton skleníkových plynov, radnica stále vníma v odpadovom hospodárstve rezervy. Vniesť doň poriadok by mal nový manažment odvozu, budovaný na základe dát.
Smart riešenie zabezpečí presnú evidenciu množstva odpadu podľa domácností, príslušnosti domácnosti k zbernej nádobe a zároveň zdokumentuje proces vysýpania nádoby. Cieľom mesta je vytvorenie efektívneho systému, ktorý zabezpečí ekologickejšie i ekonomickejšie nakladanie s odpadmi, vytvorenými na území mesta. Občania zároveň získajú jednoduchšiu a pohodlnejšiu možnosť na triedenie odpadov.
Systém, ktorý bude využívať RFID čipy umožní stanoviť spravodlivejšie ceny za odvoz a spracovanie odpadu na základe takzvaného adresného váženia odpadu jednotlivých domácností. Mesto zároveň získa z nameraných údajov potrebný prehľad. Vozidlá na zber odpadu mestu navyše pomôžu aj so získaním celkového prehľadu o mestských sieťach. Po vybavení videotechnológiami sa postarajú o snímanie dopravnej infraštruktúry a k nej priliehajúcich plôch a umožnia tak dynamickú pasportizáciu. Systém zaznamená a okamžite upozorní na výskyt takých situácií a javov, ktoré sa odlišujú od bežného stavu – napríklad vznik skládky odpadu či rozkopávku. Radnica počíta s tým, že výstupom budú takzvané open data, prístupné každému občanovi.
Údaje zo všetkých smart riešení bude mesto zhromažďovať na cloudovej platforme, pripravenej aj na ďalšie budúce rozširovanie. Občania by k nim mali mať prístup prostredníctvom mobilnej aplikácie. Súčasne radnica na konci projektu pripraví informačnú kampaň v oblasti triedenia a systému adresného váženia, ako aj plánov mesta na zavedenie poplatkov v závislosti od úrovne triedenia v jednotlivých domácnostiach.
„Odporúčal by som rozšírenie projektu. Teraz sa zameriava skôr na monitoring, väčší dôraz by sa mohol dať na znižovanie produkcie odpadu, triedenie, cirkulárnu ekonomiku a zvyšovanie motivácie ľudí,“ hodnotí odborník Smart Cities Klubu.
Mestská polícia ide príkladom
So zlepšením dopravnej situácie má pomôcť technológia aj mestskej polícii. Senzory na vozidlách budú schopné automaticky zbierať dáta o dopravných priestupkoch a výrazne tak zefektívnia jej činnosť. Policajti tak budú mať viac času venovať sa činnostiam, ktoré si vyžadujú pridanú hodnotu.
„Ideálne by bolo, ak by bol aplikačný backend pripravený v čo najviac automatickom móde, ktorý by si vyžadoval len minimálne či právne nevyhnutné úkony, týkajúce sa priestupkov, vrátane ich odoslania a následnej evidencie. Mal by byť prepojený aj s ďalšími internými systémami,“ dodáva Kacer.
V snahe znížiť emisie vybavilo mesto svojich policajtov elektromotocyklami. Okrem toho, že neznečisťujú ovzdušie, vďaka svojej tichej jazde znižujú aj úroveň hlučnosti.
V rámci opatrení na zlepšenie dopravnej situácie mesto v spolupráci s 11 obcami v regióne pripravilo projekt územia udržateľného mestského rozvoja, ktorého výstupom je Integrovaná územná stratégia, obsahujúca najmä zelené riešenia.
Mesto práve ukončilo projekt v rámci sieťovania európskych miest v programe URBACT III, ktorého výsledkom je vytvorený manuál bezpečných verejných priestranstiev. Jeho úlohou je zjednotiť napríklad prístup k tvorbe komunikácií, chodníkov či cyklotrás.
Manuál vychádza aj z pocitovej mapy, vytvorenej na základe prieskumu medzi obyvateľmi.
Energetický audit pomôže
Mesto sa postupne pripravuje aj na klimatické zmeny. Revitalizácia a podpora výsadby zelene má nielen centrálnu formu – ako napríklad obnova parku Kerta, ale radnica podporuje aj občianske iniciatívy. Zelenú tak majú občania pri starostlivosti o plochy pred bytovými domami.
Mesto pracuje na Nízkouhlíkovej stratégii pre zmierňovanie a prispôsobovanie sa zmene klímy. Pri jej spracovaní nie sú využívané len číselné tabuľkové vstupy, ale najmä súbor geografických informačných systémov ako primárnych nástrojov pre analýzu širších vzťahov, mapu krajinnej pokrývky urbánnej zóny či 3D digitálne dvojča celého mesta, súčasťou ktorého je aj digitálny terén a mestská zeleň. Bol vytvorený virtuálny model mesta ako odraz reálneho skutkového stavu pre priblíženie sa k reálnemu číslu objemu produkcie CO2. Súčasne mesto disponuje návrhom opatrení na ozdravenie klímy mesta, návrhy vodozádržných opatrení
Záujem o životné prostredie podčiarkuje aj iniciatíva školákov, ktorí vytvorili cirkulárnu mapu mesta. Michalovčania tak získali jednoduchú pomôcku pri svojej snahe o zodpovednejší a udržateľnejší prístup.
Radnica sa však musí postarať o energetickú efektívnosť. Mestu patrí viacero administratívnych budov, v ktorých sídlia verejné inštitúcie, sociálne zariadenia či školy. Mnohé z nich boli postavené pred niekoľkými desaťročiami a už nevyhovujú dnešným energetickým požiadavkám. Michalovce preto vytvorili energetický audit 10 mestských budov, na základe ktorého chcú zvýšiť hospodárnosť a zefektívniť ich prevádzku. Projekt má zároveň prispieť k zlepšeniu environmentálnych ukazovateľov.
„Počas súčasnej energetickej krízy by bolo dobré mať k dispozícii zazmluvneného energetika. Ideálne by to mal byť niekto so skúsenosťami, kto by mohol pracovať aj pre viac samospráv v regióne a pomáhal by hľadať efektívne riešenia či zavádzať motivačné programy na zníženie spotreby,“ radí expert Smart Cities Klubu.
Príspevok vznikol v rámci Projektu „Smart City Academy – zlepšenie kvality ovzdušia“ a je spolufinancovaný z Kohézneho fondu v rámci Operačného programu Kvalita životného prostredia.
