Mesto Žiar nad Hronom je oblasťou, ktorá si vyžaduje osobitnú ochranu ovzdušia. Najväčšie zdravotné riziko pre človeka predstavujú emisie z dopravy a priemyslu a v ostatnom období i emisie z lokálneho vykurovania. Mesto ovplyvňuje aj blízkosť rýchlostnej cesty R1. Hoci bol Žiar z dôvodu prítomnosti hlinikárne dlhodobo považovaný za mimoriadne znečistenú oblasť, v posledných rokoch sa situácia posunula k lepšiemu.
„Mesto malo historicky zlú povesť nielen čo sa týka ovzdušia, ale celkovo kvality životného prostredia ako takého,“ hovorí prednosta Mestského úradu Juraj Miškovič. „To sa však v ostatných rokoch výrazne zlepšilo. Nórsky investor po príchode do Slovalca vybudoval jednu z najmodernejších fabrík na spracovanie hliníka na svete, takže momentálne je záťaž na životné prostredie takmer nulová.“
Situáciu v meste určite ovplyvní aj to, že továreň nateraz končí – spoločnosť Slovalco sa pre vysoké ceny energií a nedostatočné kompenzácie rozhodla ukončiť výrobu primárneho hliníka.
Senzory zatiaľ nezavedú
Kvalitu ovzdušia v Žiari nad Hronom kontinuálne sleduje automatická monitorovacia stanica SHMÚ na Jilemnického ulici. Nepretržite meria koncentrácie prachových častíc PM10 a PM2,5. Mesto by nemalo priemernú dennú koncentráciu PM10 50 mikrogramov/m3 prekročiť viac ako 35-krát do roka. Iné prostriedky zisťovania kvality ovzdušia mesto zatiaľ neprevádzkuje.
„Nemáme žiadne vlastné senzory, pretože pracujeme s dátami SHMÚ,“ vysvetľuje Miškovič. Mesto sa snažilo v rámci projektu Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie na moderné technológie získať dotáciu na vybudovanie siete senzorov a dokonca uspelo. K realizácii však už nedošlo. „Od projektu sme odstúpili a vrátili sme ho ministerstvu. Vyhodnotili sme ho totiž ako veľké riziko do budúcnosti, čo sa týka udržateľnosti a v zásade sa nám nepozdávala ani jeho celá logika. Inteligentné riešenia by totiž nemali byť len o nákupe hardvéru a meračov. Stotožňujeme sa s touto filozofiou, no výzva ministerstva sa prioritne sústredila na nákup zariadení a my sme to týmto spôsobom riešiť nechceli,“ hovorí prednosta.
Podľa SHMÚ možno už existujúcu spoluprácu prehĺbiť. „Jedna stanica nie je reprezentatívna pre celé mesto,“ hovorí RNDr. Martin Kremler, PhD., vedúci odboru Monitorovanie kvality ovzdušia SHMÚ. „Na podrobnejšie zmapovanie kvality ovzdušia v rámci mesta by bolo možné využiť mobilné monitorovacie stanice alebo vzorkovače prachových častíc,“ dodáva expert.
V rámci iného enviroprojektu mesto zakúpilo čistiacu techniku, ktorá má znižovať prašnosť v uliciach. Starajú sa o to malý zametač na čistenie a zametanie chodníkov v meste, dva veľké zametače s pohonom na CNG plyn určené na zametanie komunikácií a dve zariadenia na čistenie a kropenie ulíc v letných mesiacoch.
Úspech v odpadovom hospodárstve
Mesto na smart riešenia nezanevrelo. Sústredí sa najmä na energetiku a odpadové hospodárstvo. „Pred piatimi rokmi sme sa tejto téme začali venovať. Ako prvé sme si spravili koncepciu toho, čo chceme v rámci smart mesta dosiahnuť,“ hovorí prednosta s tým, že časť cieľov sa im už podarilo naplniť. „Ako jedno z mála miest máme vyriešený systém odpadového hospodárstva, všetky domy majú uzamykateľné stojiská, čo je podmienkou napríklad na zber biologicky rozložiteľného kuchynského odpadu,“ hovorí.
V rámci mesta prebieha projekt, ktorého cieľom je zvýšiť mieru primárneho vytriedenia zložiek triedeného odpadu priamo obyvateľmi, ktoré môžu byť predmetom zhodnotenia. Zároveň sa tak znižuje množstvo odpadov ukladané na skládky, čo má zásadný environmentálny i ekonomický dopad na obyvateľov, samosprávu i krajinu. Projekt sa zameriava na informačné nástroje obsahovo zacielené na predchádzanie vzniku odpadu, jeho triedenie a zhodnocovanie.
Mesto sa stará i o informačnú kampaň, organizuje napríklad exkurzie pre deti zo základných a materských škôl, ako aj Dni čistoty, počas ktorých Žiarčania tradične zbierajú odpad.
Smart nie je len o technológiách
Energetiku mesto taktiež rieši pomocou moderných nástrojov. „Začali sme spolupracovať so spoločnosťou, ktorá nám na to poskytuje aplikáciu. Do tej vieme zadať dáta zo všetkých faktúr na vodu a energie a získame ucelené informácie o celkovej spotrebe budovy,“ hovorí prednosta. „Manuálne spracovanie, keď napríklad jedna budova má plynové kúrenie, iná je napojená na centrálny zdroj tepla, jedna má v kuchyni plynové spotrebiče a iná elektrické, bolo veľmi komplikované a náročné na porovnania,“ vysvetľuje. Po vyhodnotení všetkých údajov mesto plánuje optimalizáciu veľkosti ističov, rezervácie kapacít a ďalšie opatrenia, ktoré v konečnom dôsledku majú vplyv na uhlíkovú stopu. „V dlhodobom horizonte je ideálne tieto dáta prepojiť alebo naplniť vlastný GIS a tak postupne začať vytvárať efektívny facility manažment. Pomohlo by aj zriadenie funkcie mestského energetika, ktorý by hľadal úspory,“ odporúča Jaroslav Kacer, odborník Smart Cities Klubu.
Žiar nad Hronom sa okrem toho venuje aj ďalším úpravám. „Veľké smart riešenia si nedovolí žiadne mesto robiť len tak, bez dotácií. My sme už zrekonštruovali športovú halu, futbalový i zimný štadión a momentálne dokončujeme rekonštrukciu plavárne. Všade sme inštalovali moderné zariadenia, ktoré vplývajú na spotrebu energií, čo má takisto vplyv na životné prostredie,“ hovorí prednosta.
Regionálny projekt pomôže doprave
Žiar podobne ako iné slovenské mestá podporuje aj ekologické formy dopravy. V pláne je vybudovanie siete regionálnych cyklochodníkov v dĺžke viac ako 80 kilometrov. Prvým krokom by mala byť výstavba nosného cyklochodníka, ktorý prepojí čo najviac obcí regiónu a na ktorý by sa mohli pripájať i ďalšie trasy. Projekt, ktorý by v prvej etape mal spojiť Žiar s Kremnicou a okolitými obcami je momentálne v štádiu schvaľovania. Na jeho realizácii chce samospráva spolupracovať s Banskobystrickým samosprávnym krajom.
O popularite cyklodopravy svedčí aj rekordná účasť na kampani Do práce na bicykli. V Žiari sa do nej zapojilo viac ako 13-tisíc účastníkov.
Mesto malo pripravené aj ďalšie projekty zamerané na zmierňovanie klimatických zmien. Žiar dokonca uspel s projektom na vybudovanie zelenej steny na budove Mestského kultúrneho centra a výmenu nepriepustnej dlažby na vodopriepustnú, no vedenie mesta sa rozhodlo s projektom nepokračovať. Dôvodom bol extrémny nárast cien stavebného materiálu. Náklady zvýšené o približne 50-tisíc eur by tak muselo znášať mesto, ktoré sa radšej rozhodlo projekt odložiť.
Príspevok vznikol v rámci Projektu „Smart City Academy – zlepšenie kvality ovzdušia“ a je spolufinancovaný z Kohézneho fondu v rámci Operačného programu Kvalita životného prostredia.
