Znečistenie ovzdušia vedie k vážnym problémom tak pre ľudské zdravie, ako aj pre životné prostredie. Zvýšená energetická a priemyselná výroba, spaľovanie fosílnych palív a biomasy, rovnako ako dramatický nárast cestnej dopravy prispievajú k znečisteniu ovzdušia, čo je hlavná environmentálna príčina predčasných úmrtí v Európe. Čisté ovzdušie je zásadné po naše zdravie a zdravie životného prostredia.
Globálny pokrok v priemysle a výrobe, technológiách a doprave sú úspechy ľudstva, ktoré uľahčujú život v dnešnom svete. To všetko ale zároveň má významný negatívny vplyv na znečistenie ovzdušia a zmenu klímy. Antropogénne aktivity sú hlavnými príčinami znečistenia ovzdušia a zvýšenej koncentrácie látok znečisťujúcich ovzdušie, ako sú PM častice, NOx, SO2, VOC, CO atď. a skleníkové plyny. Ďalšou príčinou znečistenia ovzdušia môžu byť prírodné katastrofy (požiare, sopečná aktivita, atp.).
Odhaduje sa, že len v Európskej Únii znečistenie ovzdušia spôsobí viac ako 400 000 predčasných úmrtí ročne. To je jedným z dôvodov prečo Zelená dohoda pre Európu stanovuje za cieľ nulové znečistenie pre oblasť ovzdušia, vody a pôdy.
Od 70. rokov minulého storočia Európska únia vyvíja a prijíma vhodné opatrenia na zlepšenie kvality ovzdušia. Hlavné zámery tejto politiky EÚ sa týkajú predovšetkým sektora dopravy a energetiky s cieľom obmedzovať a znižovať emisie z mobilných a stacionárnych zdrojov, zlepšovať kvalitu palív a presadzovať a integrovať požiadavky na ochranu ovzdušia a životného prostredia ako celok. Odvtedy existuje niekoľko európskych smerníc, ktoré sú vzájomne prepojené a stanovujú štandardy pre rad látok znečisťujúcich ovzdušie, ktoré boli v roku 2008 zlúčené do jedinej smernice o kvalite vonkajšieho ovzdušia prijatej ako Čistejšie ovzdušie pre Európu 2008/50/EC.
V roku 1992 bol podpísaný medzinárodný Rámcový dohovor OSN o zmene klímy (UNFCCC) a nasledovali Kjótsky protokol a Parížska dohoda. Účelom týchto dohovorov je obmedziť a redukovať produkciu antropogénnych skleníkových plynov, najmä stabilizovať koncentráciu skleníkových plynov v atmosfére. V nadväznosti na tieto ciele, Európa má za cieľ byť prvý svetový klimaticky-neutrálny kontinent čoho dosiahne vďaka ambicióznym opatreniam v rámci Európskej Zelenej dohody.
Hlavným cieľom Zelenej dohody pre Európu je dosiahnuť klimatickú neutralitu do roku 2050. Zároveň Európska komisia predstavila svoj plán na zníženie emisií skleníkových plynov do roku 2030 na najmenej 50 % a na 55 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990. V priebehu tohto roka prijme Európska únia komisia nový akčný plán tzv. „Akčný plán nulového znečistenia pre oblasť ovzdušia, vody a pôdy: Smerom k ambícii nulového znečistenia ovzdušia, vody a pôdy za účelom budovania zdravšej planéty pre zdravších ľudí“ (Zero pollution action plan: Towards a Zero Pollution Ambition for Air, water and soil to build a Healthier Planet for Healthier People“). Cieľom tohto plánu je zabezpečiť lepšie prostredie pre všetkých Európanov začlenením ambície nulového znečistenia do procesu vytvárania politík v rámci EÚ, poskytnúť lepšiu prevenciu a nápravu znečistenia vzduchu, vody, pôdy a spotrebných výrobkov, posilniť väzby medzi ochranou životného prostredia, udržateľným rozvojom a blahobytom človeka . Naďalej sa sústredí na zabezpečenie ekonomického rastu bez zvyšujúceho sa znečistenia. Účelom akčného plánu EÚ pre nulové znečistenie z hľadiska lepšej kvality ovzdušia je zabezpečiť činnosti spojené so znižovaním emisií prostredníctvom monitorovania a reportingu o znečistení, vrátane zaručenia efektívnejšej prevencie a nápravy znečistenia.
Hoci znečistenie ovzdušia a emisie skleníkových plynov sú riadené v dvoch rôznych odvetviach a sú regulované rôznymi smernicami, dohody a plány, stále ide o témy venované problematike znečistenia ovzdušia.
Zdroj: Douša 2023, Slovenský hydrometeorologický ústav 2022, European Green Deal 2020
