Podľa najnovšej správy „Trends and Projections“ (Trendy a vyhliadky), ktorú dne 5.1.2023 uverejnila Európska environmentálna agentúra (EEA), sa emisie skleníkových plynov a spotreba energie v roku 2021 zvýšili. Väčšina členských štátov EÚ úspešne dosiahla ciele EÚ v oblasti klímy a energetiky do roku 2020 a v súčasnosti sa obracia pozornosť na klimatickú neutralitu a zároveň súčasnú krízu dodávok energie. Dosiahnutie ambicióznejších cieľov v oblasti klímy a energetiky do roku 2030 si bude vyžadovať viac než zdvojnásobenie ročného pokroku pri zavádzaní využívania obnoviteľných zdrojov energie, znižovaní spotreby energie a emisií skleníkových plynov.
Dlhé obdobie poklesu emisií skleníkových plynov v Európe v dôsledku obmedzenia pohybu kvôli pandémii ochorenia COVID-19 vystriedala fáza obnovy hospodárstva, ktorá podľa údajov v správe EEA „Trends and Projections in Europe 2022“ [Trendy a vyhliadky v Európe v roku 2022] viedla k zvýšeniu emisií, najmä v odvetví dopravy, priemyslu a dodávok energie. Vzhľadom na hroziacu energetickú krízu, a najmä vysokú cenu plynu, došlo v odvetví dodávok energií k čiastočnému prechodu na energetické palivá s vyššou uhlíkovou náročnosťou, zatiaľ čo silný nárast podielu energie z obnoviteľných zdrojov zaznamenaný v posledných rokoch v roku 2021 už nepokračoval. V záujme zamedzenia tohto vývoja je nevyhnutné zohľadňovať v súčasných rozhodnutiach o energetickej infraštruktúre cieľ klimatickej neutrality do budúcnosti, aby sa predišlo efektu uhlíkovej pasce.
„V nadchádzajúcich mesiacoch a rokoch budú potrebné zásadné opatrenia, aby členské štáty EÚ mohli zaviesť do praxe ambiciózne plány znižovania emisií s cieľom splniť ciele EÚ v oblasti klímy. Hoci sú v zime tohto roku potrebné krátkodobé opatrenia na zvýšenie dodávok energie, tieto investície by nemali Európu viazať na mnoho rokov závislosti od fosílnych palív. Úspora energie a posilnenie obnoviteľných zdrojov energie majú zásadný význam nielen pri riešení bezprostrednej energetickej krízy, ale aj pri dosiahnutí klimatickej neutrality,“ uviedol výkonný riaditeľ EEA Hans Bruyninckx.
Stúpajúce emisie – stúpajúca spotreba energie
Podľa predbežných údajov, ktoré nahlásili členské štáty EÚ, sa emisie skleníkových plynov od roku 2021 zvýšili o 5 %, a to aj v dôsledku medzinárodnej leteckej dopravy. Emisie však zostávajú výrazne pod úrovňou pred pandémiou ochorenia COVID-19 z roku 2019.
Podľa odhadov sa spotreba energie v roku 2021 zvýšila v porovnaní s rokom 2020 tak v primárnej, ako aj konečnej energetickej spotrebe, a to o 6 %, resp. 5 %. Primárna energetická spotreba meria dopyt po energii, zatiaľ čo konečná spotreba energie sa vzťahuje na to, čo koncoví používatelia skutočne používajú. Toto zvýšenie spotreby energie možno vo veľkej miere pripísať oživeniu hospodárstva. Zatiaľ čo v roku 2021 vplyv rastúcich cien energie na údaje o ročnej spotrebe ešte nebol viditeľný, možno očakávať, že v roku 2022 bude očividnejší.
Z predbežných údajov vyplýva, že celkový podiel energie z obnoviteľných zdrojov v Európe zostal v roku 2021 na úrovni 22 % spotreby energie, čím sa pozastavil dovtedy silný nárast za posledné roky. Možno to vysvetliť nižším podielom veternej a vodnej energie v roku 2021 spolu so zvýšenou spotrebou energie.
Zásadný rok pre dosiahnutie pokroku pri plnení cieľov do roku 2030
V nadchádzajúcich rokoch bude potrebné udržať výrazné medziročné znižovanie emisií, aby sa v dlhodobom horizonte dosiahla klimatická neutralita. Vďaka európskym právnym predpisom v oblasti klímy sa cieľ zníženia emisií do roku 2030 zvýšil na aspoň 55 % zníženie čistých emisií skleníkových plynov do roku 2030 v porovnaní s úrovňami z roku 1990. Európsky parlament a členské štáty v súčasnosti rokujú o komplexnom balíku návrhov Fit for 55, pričom zohľadňujú aj navrhovaný plán RePower EU na rok 2023.
Na dosiahnutie cieľa, ktorým je 55 % čistých emisií skleníkových plynov do roku 2030, by sa emisie museli znížiť v priemere o 134 miliónov ton oxidu uhličitého (MtCO2 ekv.) ročne v porovnaní s odhadovanými úrovňami v roku 2021. Je to viac ako dvojnásobok priemerného ročného zníženia, ktoré sa dosiahlo v rokoch 1990 až 2020. Všetky odvetvia musia výrazne zintenzívniť úsilie pri znižovaní emisií skleníkových plynov. Okrem toho sa musí zvýšiť zachytávanie CO2 prostredníctvom využívania pôdy, zmien vo využívaní pôdy a lesného hospodárstva, čím sa zvráti súčasný trend spomalenia zachytávania uhlíka v EÚ.
Zároveň by sa spotreba energie mala v nasledujúcich rokoch výrazne znížiť – novonavrhovaný cieľ na rok 2030 v kontexte plánu REPowerEU si vyžaduje viac ako zdvojnásobenie ročných úspor energie v období rokov 2022 až 2030. To isté platí pre energiu z obnoviteľných zdrojov: od roku 2005 sa podiel energie z obnoviteľných zdrojov na hrubej konečnej spotrebe energie v Európe každoročne zvyšuje v priemere o 0,8 percentuálneho bodu. Tento údaj by sa mal do roku 2030 zvýšiť na 2,5 percentuálneho bodu ročne, aby sa dosiahol zvýšený cieľ 45 % energie z obnoviteľných zdrojov navrhnutý v pláne REPowerEU.
Hoci sa na úrovni členských štátov už dosiahol značný pokrok, súčasné politické kroky a opatrenia nie sú dostatočné na splnenie nových ambicióznych cieľov v oblasti klímy a energetiky. Členské štáty predložia do polovice roka 2023 návrhy aktualizácií svojich národných energetických a klimatických plánov. To im poskytne príležitosť zintenzívniť svoje opatrenia a vypracovať plány na obdobie do roku 2030, ktoré budú odrážať nové ambície EÚ a cieľ klimatickej neutrality.
Zdroj: https://www.eea.europa.eu/highlights/moving-towards-sustainability-in-times, https://www.eea.europa.eu/highlights#c7=en&c6=&b_start=0