Slovenským školákom sa nepáčia mestá, v ktorých bývajú. Svoju budúcnosť si zväčša predstavujú niekde inde. Aj to vyplýva z workshopov Smart Cities Academy, ktoré slovenské združenie inteligentných miest zorganizovalo na základných školách v Brezne, v Dubnici nad Váhom a v Košiciach. Na nepriaznivé vnímanie medzi školákmi vplýva aj znečistené ovzdušie. V diskusii s odborníkom Slovenského hydrometeorologického ústavu sa dozvedeli, čo sa dá spraviť preto, aby sa v mestách lepšie dýchalo.
„Nejde síce o reprezentatívny prieskum, no podiel žiakov, ktorí by chceli zostať vo svojom rodnom meste, nie je príliš vysoký,“ hovorí odborník Smart Cities Klubu Jaroslav Kacer. „V Brezne takmer dve tretiny žiakov vidia problém s kvalitou ovzdušia. Na rozdiel od Dubnice nad Váhom však mladí Brezňania našli na svojom meste i pozitíva – páči sa im množstvo športovísk či fontány. V meste na Považí nedokázali žiaci na otázku, čo sa im na Dubnici páči, odpovedať nič. Svetlou výnimkou sú v tomto Košice, kde si vie ďalší život predstaviť polovica opýtaných,“ hovorí o výsledkoch prieskumu.
Rizikové oblasti
Jedným z opatrení, ako zvýšiť atraktivitu miest pre mladých ľudí, je i starostlivosť o životné prostredie. O tom, čo znamená čistota ovzdušia, čo na ňu vplýva a ako ju zlepšiť, školákom popularizačným a prístupným spôsobom porozprával expert Martin Kremler zo SHMÚ.
„Z ktorého pohára s vodou by ste sa napili?“ hovorí. Žiaci majú na výber – čistú vodu a pohár kalnej, žltohnedej tekutiny. „Pri vode si vybrať môžete, pri vzduchu však nie. Dýchať musíme stále,“ zdôrazňuje, prečo je dôležité zaujímať sa o čistotu ovzdušia.
Vo všetkých troch mestách žiaci vedia svoje. Brezno, Dubnica i Košice patria medzi rizikové oblasti, hoci z rôznych dôvodov. Kým mestečko na Považí je centrom priemyslu a s tým súvisiacej ťažkej dopravy, horehronský okres trpí najmä tuhými časťami, vznikajúcimi pri vykurovaní domov tuhým palivom. Hoci je Brezno obklopené lesmi, charakter okolia, nízke rýchlosti vetra a časté inverzie z neho robia rizikovú oblasť. Z Košíc zase poloha v Hornádskej nížine, lokálne kúreniská, no najmä ťažký priemysel robia oblasť s najvyššou priemyselnou produkciou znečisťujúcich látok na Slovensku.
Praktické rady
Odborník SHMÚ v rámci Smart Cities Academy školákom vysvetlil, čo dýchame – aké sú rozdiely medzi jednotlivými škodlivými látkami, kde vznikajú a čo ich spôsobuje. Žiaci sa počas prednášky dozvedeli i rôzne zaujímavosti o spôsoboch merania čistoty ovzdušia. Prekvapilo ich, že hoci si verejnosť myslí, že kvalita ovzdušia sa zhoršuje, realita je pri 20-ročnom horizonte iná.
Súčasťou prednášky boli i praktické rady – od spôsobov, ako môžu znečisťovaniu ovzdušia predchádzať aj doma – napríklad správnym výberom a prípravou dreva na kúrenie – až po to, ako si sami na internete môžu kedykoľvek skontrolovať kvalitu ovzdušia vo svojom regióne.
Lákadlom vlastný bazén
Žiaci sa aktívne zapojili aj do hľadania riešení, ako by sa život v ich meste dal zlepšiť. Z prieskumov na všetkých troch školách vyplýva, že im situácia nie je ľahostajná. Väčšina žiakov by si želala obmedziť množstvo automobilov v uliciach. Viac sa im pozdáva, ak sa po meste dá bezpečne pohybovať na bicykli či pešo. S tým úzko súvisí aj túžba po verejnom priestore, určenom pre voľnočasové aktivity, v kontraste so zastavanými plochami a množstvom automobilov.
Deti priaznivo vnímajú aj vodné prvky v uliciach. Pozoruhodné však je, že v Košiciach väčšina žiakov uprednostňuje súkromné bazény pred verejnými vodnými plochami. „Možno to súvisí s nedostupnosťou, problémami, či spoločenským štatútom,“ hľadá vysvetlenie odborník Smart Cities Klubu Kacer.
Šikovní školáci
Metropola východu sa od dvojice menších miest líši aj tým, že žiaci pred digitálnymi riešeniami uprednostňujú v komunikácii s úradmi skôr osobný kontakt.
„Mladí Dubničania by ideálne chceli všetko digitálne, čo je v súlade s nastúpenými trendmi v meste. Tu sa možno otvára priestor na zlepšenie komunikácie, či nájdenie nových kanálov, ktoré by Dubnicu viac priblížili jej mladým obyvateľom,“ hovorí odborník Smart Cities Klubu.
V Brezne experti klubu ocenili prístup žiakov i systému miestneho vzdelávania. Školáci sa veľmi aktívne zapájali do diskusie a mnohí z nich prekvapili svojimi sofistikovanými odpoveďami v rámci dodatočných otázok.
V Košiciach žiaci oslnili svojimi znalosťami o znečisťujúcich látkach. Zarážajúce – a zvlášť z pohľadu veľkého mesta – je to, že k ich produkcii výrazne prispieva vykurovanie, ktoré sa rieši lokálne a nie centrálnym zásobovaním.
Potreba lepšej komunikácie
Odborníci Smart Cities Klubu po trojici workshopov prišli aj s návrhom konkrétnych opatrení, ktoré by mohli viesť k zlepšeniu vzťahu žiakov k svojim mestám.
„Radnice by žiakov mohli viac zapájať do problematiky a ukázať im, ako môžu sami ovplyvniť tvár miest, kde žijú,“ navrhuje Jaroslav Kacer možný postup. „Aktivity by mohli mať podobu napríklad vyučovacej hodiny s plánovaním mesta, ktorú by bolo možné využiť aj na popularizáciu existujúcich opatrení. Cieľom by malo byť, aby mladí chceli v meste zostať alebo sa doň s nadobudnutými vedomosťami a skúsenosťami z pobytu v zahraničí vrátiť a založiť si v ňom rodinu,“ hovorí.
