Rekordnému tempu rozvoja obnoviteľných zdrojov pomohla ich cenová stabilita v čase vysokých cien fosílnych palív, ale aj nárast elektromobility. Brzdou sú vyššie ceny kritických surovín a nízke investície do elektrických sústav, tvrdí Medzinárodná energetická agentúra.
Zotavenie sa z prepadu spôsobeného pandémiou Covid-19 a reakcia na globálnu energetickú krízu výrazne podporili investície do čistej energie, tvrdí Medzinárodná energetická agentúra (IEA) v novej správe.
Z porovnania jej odhadov pre rok 2023 so situáciou v roku 2021 vyplýva, že ročné investície do obnoviteľných zdrojov energie (OZE) rástli v tomto období oveľa rýchlejšie ako investície do fosílnych palív – 24 percent oproti 15 percentám. Na každý jeden americký dolár vynaložený na fosílne palivá tak v súčasnosti pripadá 1,7 dolára na čistú energiu. Pred piatimi rokmi bol tento pomer jedna k jednej.
Spotrebitelia chcú zelené zdroje
Podľa IEA rozvoju investícií do obnoviteľných zdrojov pomohla aj ich stabilne nízka cena v čase, keď cena fosílnych palív bola vysoká a nestála.
Ďalšími faktormi boli preteky silných ekonomík o prilákanie investícií do zelených technológií, či už ide o zákon Spojených štátov amerických o znižovaní inflácie, alebo o nové iniciatívy na podporu zeleného priemyslu v Európe, Japonsku a Číne. Čistým zdrojom pomohlo aj prepojenie cieľov v oblasti klímy a energetickej bezpečnosti.
Stúpa aj ich popularita na strane spotrebiteľov – najviac je tento trend zrejmý v doprave a vykurovaní. Dopyt po elektromobiloch rastie a očakáva sa, že predaje po rekordnom roku 2022 tento rok poskočia o viac ako jednu tretinu. Výsledkom je, že investície do elektromobilov sa od roku 2021 viac ako zdvojnásobili a v roku 2023 dosiahli 130 miliárd dolárov. Globálny predaj tepelných čerpadiel zaznamenal od roku 2021 dvojciferný rast.
Brzdou sú drahšie kritické suroviny a pomalý rozvoj sietí
Po nepretržitom poklese nákladov sa ceny niektorých kľúčových technológií čistej energie v rokoch 2021 a 2022 zvýšili najmä vďaka vyšším cenám vstupov pre kritické minerály, polovodiče a sypké materiály, ako je oceľ a cement.
Fotovoltické panely boli začiatkom roka 2022 približne o 20 percent drahšie ako rok predtým, hoci tieto cenové tlaky sa odvtedy zmiernili. Náklady na veterné turbíny, najmä pre európskych výrobcov, zostali na začiatku roka 2023 vysoké – o 35 percent drahšie ako nízke úrovne zo začiatku roka 2020. Efektívne povoľovacie procesy považovali investori za kľúčové, najmä pokiaľ ide o infraštruktúru veternej a rozvodnej siete.
Slabá sieťová infraštruktúra je limitujúcim faktorom pre investície do obnoviteľných zdrojov v mnohých rozvojových ekonomikách. Aj tu sú súčasné investičné toky vysoko koncentrované len v niektorých krajinách. Vyspelé ekonomiky a Čína predstavujú 80 percent celosvetových výdavkov a takmer celý rast v posledných rokoch.
Napriek optimistickým trendom prináša analýza IEA zmiešaný obraz o perspektívach energetickej účinnosti a investícií do využitia zelených zdrojov. V roku 2022 vzrástli OZE vďaka stimulom, ktoré poskytli nové politiky v Európe a Severnej Amerike, spolu s mimoriadne vysokými cenami energií. Podľa IEA sa však stavebná činnosť v tomto roku spomalí. Inflácia sa premietne do vyšších nákladov na pôžičky a do tlaku na rozpočty domácností.
Dodávateľské reťazce kritických surovín
Rekordné predaje elektrických vozidiel, veľké investície do batériových úložísk a tlak zo strany politikov na rozšírenie domácich dodávateľských reťazcov vyvolali vlnu nových lítiových projektov výroby iónových batérií po celom svete. Ak by sa naplnili všetky oznámenia o kapacite, do roku 2030 by mohlo byť dostupných 5,2 terrawatt hodín novej kapacity.
V súčasnosti je Čína hlavným hráčom v každej fáze globálnej výroby batérií, s výnimkou ťažby kritických nerastov. Avizované výrobné plány by túto pozíciu trochu nahlodali. V roku 2022 sa viac ako 75 percent existujúcej výrobnej kapacity batérií nachádzalo v Číne. Napriek tomu, že do roku 2030 predstavovali dve tretiny ročného prírastku globálnej kapacity, podiel Číny na globálnej kapacite by mohol do konca desaťročia klesnúť takmer o 10 percentuálnych bodov.
Kľúčovou otázkou pre výrobcov batérií aj obnoviteľných technológií je, či dodávky kritických minerálov budú držať krok s dopytom. Vďaka vysokým cenám a rastúcej politickej podpore vzrástli investície do kritickej ťažby nerastných surovín v roku 2022 o 30 percent. Vzrástli aj výdavky na prieskum, najmä na lítium, meď a nikel, na čele s Kanadou a Austráliou a s rastúcimi aktivitami v Brazílii a krajinách bohatých na zdroje v Afrike. Presun od prieskumu k novej výrobe však môže trvať viac ako desať rokov. To vyvoláva rozšírené obavy, že kritické investície do nerastov sa stanú obmedzujúcim faktorom pre výrobu a nasadenie čistých technológií.
Trend držia bohaté ekonomiky
Rozvoj obnoviteľných zdrojov nie je rovnomerne rozdelený medzi krajiny alebo sektory. Problémom je aj vyššia krátkodobá návratnosť aktív z fosílnych palív a rastúce náklady na pôžičky a dlhové zaťaženie. Investície do čistej energie si často vyžadujú vysoké počiatočné výdavky, napríklad pri využívaní geotermálnej energie, vďaka čomu sú náklady na financovanie pre investorov kľúčovou premennou, aj keď je to časom kompenzované nižšími prevádzkovými nákladmi.
Viac ako 90 percent nárastu investícií do čistej energie od roku 2021 sa uskutočnilo vo vyspelých ekonomikách a v Číne. Svetlé miesta sú aj inde: napríklad solárne investície sú na vzostupe v Indii aj Brazílii. Aktivita investorov naberá na obrátkach v častiach Blízkeho východu, najmä v Saudskej Arábii, Spojených arabských emirátoch a Ománe.
Brzdou v mnohých krajinách sú aj vyššie úrokové sadzby, nejasné politické rámce trhu, finančne napäté verejné služby a vysoké kapitálové náklady. Nárast investícií do čistej energie vo vyspelých ekonomikách a v Číne od roku 2021 prevyšuje celkové investície do tejto oblasti vo zvyšku sveta.
Zisky neinvestujú do čistých technológií
Rok 2022 bol pre mnohé spoločnosti zaoberajúce sa fosílnymi palivami mimoriadne ziskový, pretože zaznamenali nárast tržieb v dôsledku vyšších cien palív. Čistý príjem z predaja fosílnych palív sa v porovnaní s priemerom za posledné roky viac ako zdvojnásobil, pričom svetoví producenti ropy a zemného plynu dostali približne 4 bilióny amerických dolárov.
Pre rekordné zisky mnohé veľké ropné a plynárenské spoločnosti oznámili vyššie výdavkové plány. Zároveň však na trhu s fosílnymi palivami panuje neistota týkajúca sa dlhodobejšieho dopytu, obavy z nákladov a tlak mnohých investorov a vlastníkov, aby sa sústredili skôr na výnosy než na rast produkcie.
To má za následok, že viac ako pred pandémiou míňajú v roku 2023 len veľké ropné spoločnosti na Blízkom východe. Zmenila sa aj štruktúra peňažných tokov vo fosílnom priemysle. Kým v rokoch 2010 až 2019 firmy tri štvrtiny prostriedkov investovali do nových dodávok, v súčasnosti je na nové dodávky venovaná menej ako polovica a väčšina ide na dividendy, spätné odkúpenie akcií a splatenie dlhu.
Investície ropného a plynárenského priemyslu do nízkoemisných zdrojov energie predstavujú menej ako 5 percent jeho investícií. Tento ukazovateľ sa v jednotlivých spoločnostiach značne líši, pričom pre veľké európske spoločnosti sú bežné dvojciferné podiely. Investície fosílneho priemyslu do čistých palív, ako je bioenergia, vodík a uskladňovanie a využívanie uhlíka (CCUS) sa zvyšujú v reakcii na podporné politiky. Stále sú však hlboko poddimenzované, ak majú prispieť k zabrzdeniu globálneho otepľovania pod 1,5 stupňa Celzia.
