Moderné technológie, inteligentné riešenia a vízia do budúcnosti – Prešov má jasne stanovené priority na svojej ceste k budovaniu mesta, ktoré bude pre svojich obyvateľov ešte lepším miestom na život. Kvalita ovzdušia a životného prostredia medzi ne jednoznačne patrí. Pri plánovaní projektov a implementácii opatrení metropole Šariša pomáha aj členstvo v Smart Cities Klube a účasť na projekte Smart Cities Academy – zlepšenie kvality ovzdušia.
„Aktívna účasť mesta Prešov na podujatiach organizovaných SCK zdôraznila nevyhnutnosť potreby realizácie aktivít na zlepšenie životného prostredia s využitím smart riešení,“ vysvetľuje hovorkyňa mesta Terézia Rácová. „Inšpirácie, nápady a skúsenosti od miest a subjektov, kde už prijaté opatrenia na zlepšenie kvality fungujú, prinášajú neoceniteľné poznatky o tom, akým spôsobom využívať nástroje na zlepšenie podmienok v meste,“ dodáva.
Zástupcovia mesta sa v rámci projektu Smart City Academy zúčastnili na študijných pobytoch v Holandsku a Rakúsku a aktívne sa zapájajú do online webinárov a workshopov, napríklad na témy projektovania cyklistického mesta či kúrenia.
„Všeobecne každá dobrá skúsenosť a nápad je inšpiráciou ako zlepšiť stav životného prostredia. Potrebná je však modifikácia na miestne podmienky,“ vysvetľuje hovorkyňa.
Za všetkým sú dáta
Kľúčovým predpokladom každej koncepčnej práce sú dôveryhodné dáta. Prešov preto už šiesty rok získava údaje o lokálnej kvalite ovzdušia pomocou deviatich meteorologických staníc. Tie monitorujú trinásť veličín, vrátane hodnôt ozónu, prachových častíc a oxidov. Mesto chce rovnako zapojiť technologicky pokročilé senzory aj do sledovania dopravnej situácie a energetického manažmentu budov vo svojom vlastníctve.
Priekopnícky prístup mesta v oblasti monitoringu kvality ovzdušia oceňuje aj odborník Slovenského hydrometeorologického ústavu RNDr. Martin Kremler, PhD., vedúci odboru Monitorovanie kvality ovzdušia SHMÚ. Mestu však radí, aby naštartovalo užšiu spoluprácu s ústavom. „Mesto i ústav by mohli profitovať z výmeny skúseností,“ hovorí. Pre Prešov by spolupráca mala zmysel aj ako kontrola presnosti na základe údajov z referenčnej mobilnej stanice.
Monitoring klímy
Prešov sa aktívne zapája aj do európskeho projektu „DELIVER – Sídliská ako živé miesta odolné voči zmene klímy.“ Využíva aj unifikovaný analytický a komparačný online nástroj Klimasken z portfólia DELIVER. Ten vyhodnocuje desiatky indikátorov expozície jednotlivých budov i celých mestských častí voči prejavom zmeny klímy (Prešov 74 %), citlivosť a adaptívnu kapacitu prostredia (50 %), produkciu skleníkových plynov a jej znižovanie (49 %) a pripravenosť inštitúcií realizovať adaptačné a mitigačné opatrenia (24 %).
Prenos overene funkčných riešení
Popri mestských kotolniach a drevospracujúcom priemysle patrí k hlavným zdrojom emisií v Prešove konvenčná automobilová doprava. Radnica v rámci rôznorodých cielených nápravných aktivít zareagovala v tomto segmente. „Od roku 2016 postupne modernizujeme vozový park mestskej hromadnej dopravy. Zakúpených bolo 25 trolejbusov, 5 elektrických midibusov a v najbližšom období bude vozový park dopravného podniku rozšírený o 10 parciálnych trolejbusov,“ vysvetľuje hovorkyňa. Prešov podporuje aj rozvoj mikromobility cez kontingent zdieľaných bicyklov a kolobežiek.
Prešov systémovo investuje aj do rozširovania cyklotrás a doplnkovej cyklistickej infraštruktúry v podobe stojanov na bicykle, sčítačov na bicykle či krytých parkovacích zariadení na bicykle. „Modelovým príkladom je projekt „Cykloželeznička“ inšpirovaný zahraničnou iniciatívou „From-rails-to-trails“ v duchu prenosu overene funkčných riešení a inovatívnych postupov. V tomto prípade ide o upcycling nevyužívaných bývalých obslužných, lesných a iných koľajových tratí na cyklotrasy,“ osvetľuje iniciatívu T. Rácová. V danom regióne sa jedna takáto cesta začína v Solivare a vedie do rekreačnej oblasti Sigord.
Ďalšou súčasťou balíka opatrení je revitalizácia verejných priestranstiev v zmysle budovania prvkov zelenej infraštruktúry a prispôsobovania urbanizovaného prostredia na zmeny klímy. Do konca roka 2023 by tak mali byť obnovené napríklad Námestie mládeže, Duchnovičovo námestie, park A. Dubčeka (park medzi ulicou Vlada Clementisa a ul. Levočskou) aj Panská záhrada v Nižnej Šebastovej.
Vízia do budúcnosti
Mesto už má spracovanú a schválenú Integrovanú územnú stratégiu pre územie udržateľného mestského rozvoja. V nej definuje nielen výzvy, ale i ciele. Medzi strategické priority patria udržateľné a odolné prostredie, služby pre dôstojný život či celkový strategický rozvoj.
„V záujme mesta Prešov je chrániť životné prostredie a podporovať udržateľný rozvoj územia. Pripravujeme preto projekty na viacero oblastí intervencií,“ hovorí T. Rácová.
Prešov sa v najbližšom období chce v oblasti dopravy sústrediť na dobudovanie a modernizáciu trolejbusových tratí, zázemia tohto typu dopravy a modernizáciu vozového parku. Cieľom je aj integrácia jednotlivých typov dopravy s prioritným zameraním na cyklodopravu a využívanie inteligentných systémov v doprave v čo najväčšej miere tak, aby sa zvýšil používateľský komfort obyvateľov i návštevníkov.
Metropola Šariša plánuje využívať energeticky úsporné riešenia a hľadať nové energetické zdroje. Cieľom je nastaviť funkčný energetický manažment. „Ako prvý krok by som sa zameral na čo najväčšie zníženie energetickej náročnosti mestských budov. To zahŕňa zavedenie efektívneho facility manažmentu a jednak motivujúcich programov pre ďalšie zložky mesta, ktoré by mohli viesť k úsporám,“ schvaľuje plány radnice odborník Smart Cities Klubu Jaroslav Kacer.
Do tretice sa mesto chce sústrediť na budovanie zelených a modrých prvkov v rámci vnútroblokov sídlisk a verejných priestranstiev s cieľom zmierňovania negatívnych dopadov zmeny klímy. Prešov nezabúda ani na efektívne nakladanie s odpadom, kde je cieľom zvýšenie miery triedenia a recyklácie.
