Nízkoemisná doprava, efektívnejšia energetika či cielené prípravy na zmeny klímy. Aj to sú oblasti, ktorým sa mesto Banská Bystrica aktívne venuje v rámci svojej snahy o zlepšenie životného prostredia. Stredoslovenská metropola pri strategickom plánovaní čerpá inšpiráciu aj na podujatiach Smart Cities Klubu. Mesto sa aktívne podieľa na projekte Smart City Academy – Zlepšenie kvality ovzdušia.
„Zástupcovia nášho mesta sa napríklad zúčastnili na dvoch zahraničných študijných cestách,“ hovorí Martin Lakanda, ktorý má v Banskej Bystrici na starosti rozvojové aktivity. „Bola to pre nás skvelá príležitosť, ako získať nové informácie v oblasti budovania inteligentných miest s dôrazom na ochranu životného prostredia a podeliť sa o skúsenosti napríklad aj s ochranou ovzdušia. Zástupcovia samospráv si na nich mohli zvýšiť povedomie o možných riešeniach aj prostredníctvom príkladov dobrej praxe zo zahraničia. Vzájomná diskusia zase umožnila spoznať problémy a riešenia v jednotlivých samosprávach na Slovensku i v zahraničí,“ vysvetľuje.
Mesto v horách
Banská Bystrica sa síce nachádza v obklopení hôr, no to, čo Bystričania dýchajú, je stále pre radnicu výzvou. Na kvalitu životného prostredia v meste pod Urpínom i v širšom regióne má vplyv napríklad drevársky priemysel s emisiami prašnosti, no stále majú pomerne vysoký podiel aj lokálne tepelné zdroje. Kvalite ovzdušia neprospieva ani kotlinová poloha mesta a s ňou súvisiace nepriaznivé rozptylové podmienky. Samozrejme, emisie prináša aj doprava, keďže mesto je centrom regiónu, leží na ceste do vyhľadávaných turistických oblastí i na jednej z hlavných tranzitných trás.
Údaje o kvalite ovzdušia radnica získava z dvoch automatických meracích staníc Slovenského hydrometeorologického ústavu. „V meste sa venujeme aj smart city agende najmä v oblasti regulácie, merania, riadenia a chceme pristúpiť aj na doplnkové meranie kvality ovzdušia vo vybraných mestských častiach,“ hovorí M. Lakanda.
Tu príde vhod rada od odborníka Slovenského hydrometeorologického ústavu, ktorý sa podieľa na projekte Smart City Academy. RNDr. Martin Kremler, PhD., ktorý na SHMÚ vedie odbor Monitorovanie kvality ovzdušia, nielen Banskej Bystrici odporúča nadviazanie spolupráce s ústavom s cieľom výmeny skúseností. Namerané dáta by SHMÚ mohlo využiť na porovnanie v rámci Slovenska, Banská Bystrica by zase získala kontrolu presnosti na základe údajov z referenčných staníc. SHMÚ poskytuje napríklad aj kampaňovité merania či mobilné meracie stanice.
Podrobný plán
Banská Bystrica už rozbehla niekoľko projektov, ktoré v konečnom dôsledku ovplyvňujú kvalitu ovzdušia. „Aj v rámci podujatí a študijných ciest Smart City Academy sme sa inšpirovali napríklad prístupom k podpore udržateľnej mobility, najmä cyklodopravy, budovaním energetických spoločenstiev, plánovaním klimatických opatrení a výstavbou zelenej infraštruktúry, ako aj riešeniami celkovej udržateľnosti miest a agendy smart city, najmä v oblasti budovania UrbanLabov,“ vypočítava odborník banskobystrickej radnice.
Mesto sa pustilo do významného projektu Reakcia na zmeny klímy. Iniciatíva, podporená z grantov EHP sa primárne zameriava na úsporu CO2, čím priamo pozitívne ovplyvňuje aj kvalitu ovzdušia v meste. „Výsledkom je zatiaľ celková úspora viac ako 1800 ton CO2,“ hovorí M. Lakanda.
Bystrica v rámci projektu pripravuje aj akčný plán pre mitigáciu a adaptáciu, v rámci ktorého pribudnú ďalšie opatrenia na zlepšenie kvality ovzdušia. Mesto už realizovalo napríklad revitalizáciu vnútrobloku na Fončorde. Súčasťou obnoveného areálu sa stala aj retenčná nádrž, ktorá zachytáva dažďovú vodu z priľahlých parkovísk.
Zaostrené na dopravu
Ovplyvnenie dopravných návykov obyvateľov je jednou z najschodnejších možností, ktoré pri zlepšovaní kvality ovzdušia majú slovenské samosprávy k dispozícii. Výnimkou nie je ani Banská Bystrica, ktorá doprave venuje veľkú pozornosť.
„Realizovali sme projekty na podporu nízkoemisnej verejnej dopravy, podporujeme cyklodopravu a modernizovali sme inteligentné riadenie najfrekventovanejších križovatiek,“ hovorí vedúci odboru rozvojových aktivít.
V Bystrici má zelenú najmä cyklodoprava. Mesto buduje cyklotrasy, dokončuje výstavbu cyklolávky ponad rýchlostnú cestu R1 a podporuje aj viaceré cyklistické aktivity.
Z rozpracovaných projektov možno spomenúť výstavbu cyklistickej infraštruktúry na najväčšom sídlisku Sásová, ktorá sa má rozbehnúť už na jar budúceho roka. Mesto pracuje aj na už existujúcej infraštruktúre, rieši napríklad napojenia súčasných cyklochodníkov k bytovým domom, aby obyvateľom čo najviac zjednodušilo využívanie tejto alternatívnej formy dopravy. Radnica si od týchto projektov sľubuje odľahčenie mesta od automobilovej dopravy, prepojenie centra s ďalšími časťami cyklistickou infraštruktúrou a vo výsledku pozitívny environmentálny efekt v podobe nižšieho znečistenia ovzdušia.
Zelené sídliská
„Venujeme sa aj projektom regenerácie vnútroblokov a dbáme na výsadbu stromov a zelene, ktorá plní významnú funkciu z hľadiska zlepšovania stavu a kvality ovzdušia,“ pripomína Martin Lakanda.
Banská Bystrica sa pustila aj do veľkého projektu Zelené sídliská. Jeho cieľom je komplexná obnova siedmych vytypovaných verejných priestorov na území mesta s celkovou rozlohou prevyšujúcou 50 hektárov. Hlavnou prioritou je revitalizácia zelene, budovanie oddychových zón, detských ihrísk a športovísk. Súčasťou projektu je aj aplikácia potrebných vodozádržných opatrení.
Veľké plány
Tým sa však aktivity radnice nekončia. „Mesto Banská Bystrica má pripravený bohatý zásobník projektov, ktoré chceme v najbližšom období realizovať,“ hovorí M. Lakanda.
V rámci energetiky je pripravený plán na vybudovanie mestskej fotovoltickej elektrárne, ktorý už mesto začína napĺňať. Pokračuje aj projekt zvyšovania energetickej efektívnosti budov v správe mesta. „Pripravujeme aj nákup nových nízkoemisných vozidiel pre verejnú prepravu, pokračujeme v modernizácii vybraných križovatiek a v pláne sú samozrejme ďalšie mestské cyklotrasy,“ uzatvára vedúci odboru rozvojových aktivít.
