Fabrické komíny, hustá doprava či vietor na Hornádskej nížine ku Košiciam patria. Všetky tieto aspekty však majú vplyv na čistotu ovzdušia v meste. Radnica si to uvedomuje a projektom pre zlepšenie kvality vzduchu v meste venuje mimoriadnu pozornosť. Inšpiráciu hľadá aj na podujatiach Smart Cities Klubu. Košice sa zúčastnili aj na projekte Smart City Academy – Zlepšenie kvality ovzdušia.
„Najväčším prínosom tohto projektu bolo zvyšovanie povedomia,“ hovorí Michal Sakal-Šega z Útvaru hlavného architekta mesta Košice. „Sami sme v rámci Smart City Academy zorganizovali dva workshopy na tému Zdroje znečistenia v meste a efektívne spôsoby nápravy situácie,“ dodáva Adriana Šebešová z Oddelenia strategického rozvoja mesta, ktorá sa na ich príprave podieľala.
Pre študentov i zástupcov mesta
O dôležitosti čistého ovzdušia a spôsoboch, akým sa k nemu dopracovať, sa odborníci Smart Cities Klubu rozprávali napríklad so žiakmi na Základnej škole Mateja Lechkého. Za účasti experta Slovenského hydrometeorologického ústavu Martina Kremlera sa deti dozvedeli, čo dýchajú – aké sú rozdiely medzi jednotlivými škodlivými látkami, kde tieto vznikajú a čo ich spôsobuje. Žiaci si vypočuli aj rôzne zaujímavosti o spôsoboch merania ovzdušia.
Súčasťou prednášky boli i praktické rady. Žiaci sa dozvedeli nielen to, ako môžu znečisťovaniu ovzdušia predchádzať aj doma, ale i to, kde nájdu aktuálne informácie o stave ovzdušia v ich meste.
Školáci sa zapojili aj do prieskumu. Vyplýva z neho, že im situácia nie je ľahostajná.
Cieľovou skupinou druhého workshopu bola odbornejšia verejnosť. Na stretnutí, ktoré sa konalo na Stavebnej fakulte TUKE sa okrem zástupcov samosprávy zúčastnili aj študenti odboru environmentálneho inžinierstva.
Diskusia prebiehala najmä na témy starého a nového zákona o ovzduší. S prezentáciou vystúpil aj zástupca MMK z Referátu životného prostredia.
Vplyv priemyslu
Pre Košice má debata o čistote ovzdušia mimoriadny význam. Ovplyvňuje ju činnosť veľkých priemyselných podnikov; z dôvodu hutníckej výroby patríkošický región medzi oblasti s najvyššou priemyselnou produkciou znečisťujúcich látok na Slovensku. Mesto je na tom spolu so susednou Šacou najhoršie, čo sa týka emisií oxidu uhoľnatého, oxidu dusíka ako aj tuhých znečisťujúcich látok.
Svojim dielom prispieva aj doprava a na to, aká je metropola východného Slovenska veľké mesto, prekvapuje aj vysoký podiel lokálneho vykurovania najmä v oblastiach s prevahou rodinných domov.
O hodnotách, týkajúcich sa čistoty ovzdušia, Košičanov informujú štyri automatizované monitorovacie stanice Slovenského hydrometeorologického ústavu, ďalšie tri prevádzkuje v okolí mesta US Steel.
Dôležité je nebáť sa
Tieto okolnosti Košice nútia rozmýšľať aj za hranicami bežných opatrení. „Ak možno zdôrazniť jednu inšpiráciu z podujatí Smart City Academy, tak je to budovanie kontaktov. Naučili sme sa, že dôležité je nebáť sa experimentovať a zavádzať aj sofistikovanejšie riešenia ekostabilizačných opatrení,“ hovorí M. Sakal-Šega.
Košice sa v priebehu uplynulého roka pustili do viacerých projektov, ktoré majú vplyv na čistotu ovzdušia. „Budujeme napríklad cyklistické komunikácie, pripravujeme výmenu dieselových autobusov za elektrobusy, začíname s výstavbou verejných nabíjacích staníc pre elektrické automobily a revitalizujeme viaceré vnútroblokové priestranstvá,“ menuje košický odborník iniciatívy, v ktorých sa mesto angažuje.
Sám sa zúčastnil na študijnej ceste Smart Cities Klubu v rakúskom Asperne, kde sa zoznámil so spôsobmi, ako možno budovať moderné mesto. Také, ktoréposkytne svojim obyvateľom vysokú kvalitu života; v neposlednom rade k tomu prispievajú aj opatrenia na zlepšenie kvality ovzdušia.
„Aspern bol pre nás zaujímavou skúsenosťou a projektom,“ hovorí M. Sakal-Šega. „Získané poznatky sa snažíme čo najviac využiť pri našej práci na územných plánoch mesta,“ dodáva. Košice v blízkej budúcnosti pripravujú viacero konkrétnych projektov, napríklad v oblasti VOD, budovania infraštruktúry pre pešiu a cyklistickú mobilitu či v rámci výstavby nových parkov.
Klimatické zmeny
Mesto sa okrem toho aktívne pripravuje aj na klimatické zmeny. Môže sa opierať o významné strategické a rozvojové dokumenty. Patria medzi ne napríklad Program hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja mesta Košice a jeho funkčnej oblasti 2022-2027, SECAP – Rámec na boj proti klimatickej zmene cestou podpory udržateľnej výroby a spotreby energie v meste Košice, Adaptačný plán mesta Košice na zmenu klímy (2022 – 2030) či Základná emisná bilancia mesta Košice. Ich cieľom je vytvoriť zrozumiteľný plán na zníženie zraniteľnosti a zvýšenie adaptívnych schopností prírodných a človekom vytvorených systémom voči aktuálnym i očakávaným dôsledkom.
Košice sa zapájajú aj do projektu Climate Resilient Communities of Central Europe. Jeho výsledkom majú byť systémy odolnosti voči zmene klímy.
