Ekocentrizmus namiesto egocentrizmu – aj takýto hravý a zároveň úderný apel zaznel na záverečnej konferencii Smart City Academy – Zlepšenie kvality ovzdušia.
Podujatie sa konalo v hoteli NH Bratislava Gate One a primárne bolo zamerané na zhrnutie a vyhodnotenie formalizovanej časti subsidiárneho rovnomenného nadčasového projektu z agendy občianskeho združenia Smart Cities klub (SCK).
Už podtitul ČO a AKO so získanými skúsenosťami pritom jasne deklaroval, že konferencia bola, samozrejme, aj platformou na stanovenie odporúčaní, na čo klásť akcent na ceste k budovaniu moderných miest a municipalít všeobecne, a ako postupovať pri napĺňaní týchto vízií.
Projekt Smart City Academy (SCA) je spolufinancovaný z Kohézneho fondu Európskej únie v rámci Operačného programu Kvalita životného prostredia.
Memorandum o porozumení a spolupráci
Slávnostnou súčasťou programu konferencie bolo uzavretie Memoranda o porozumení a spolupráci medzi Združením miest a obcí Slovenska (ZMOS) a SCK. Podpísali ho predseda ZMOS Jozef Božik a predseda SCK Miloslav Jurík.
„Obe tieto organizácie majú spoločný záujem na rozširovaní všeobecného povedomia a budovaní konceptu Smart City ako udržateľného a inovatívneho spôsobu rozvoja miest, ale aj obcí,“ uviedol Jozef Božik.
„Podpis tohto dokumentu je zákonitým vyústením našej dlhodobej dosiaľ voľnejšej spolupráce napríklad pri organizovaní študijných pobytov. Teší nás, že sme prostredníctvom memoranda posunuli našu kooperáciu na ešte vyššiu úroveň,“ skonštatoval Miloslav Jurík.
Záchrana zdravia a životov
„Výsledky projektu Smart City Academy vnímam ako inšpiráciu nielen pre mestá združené alebo participujúce v Smart Cities klube. Práve rola samospráv je kľúčová pri ochrane a zlepšovaní kvality ovzdušia,“ podotkol Jozef Božik.
Šéf ZMOS je zároveň primátorom Partizánskeho a z tohto titulu poskytol príklad, ako radnica okresného sídla z emisiami sužovanej Hornej Nitry proaktívnym a konštruktívnym alarmizmom dosiahla zastavenie spaľovania lignitu v neodfiltrovaných prevádzkach. Experimenty na prelome rokov 2016 a 2017 na štyri mesiace viedli k 10-násobku koncentrácie oxidu siričitého v ovzduší oproti zákonnému limitu.
„Každá takáto mobilizujúca iniciatíva doslova zachraňuje zdravie a životy ľudí,“ dodal Jozef Božik na margo už aj oficiálne podchytenej súčinnosti SCK so ZMOS. Združenie miest a obcí Slovenska zahŕňa 2 791 členských samospráv a v tomto zmysle reprezentuje 95 % slovenských územných jednotiek.
Projekt oslovil 450-tisíc ľudí
Formalizovaná časť viaczložkového projektu Smart City Academy – Zlepšenie kvality ovzdušia rôznymi spôsobmi oslovila 450-tisíc ľudí. Nástrojmi počas dvoch rokov trvania boli:
- vytvorenie virtuálneho informačného bodu, samostatný web;
- zrealizované 3 pracovné cesty, študijné pobyty (Holandsko, Rakúsko, Švédsko zhutnene s Dánskom);
- dovedna 30 analýz v zapojených mestách;
- nakrútenie a spracovanie 5 videí (2 animované, 3 dokumenty);
- zorganizovanie 4 veľkých workshopov;
- výjazdové lokálne workshopy v 3 samosprávach;
- environmentálna výchova na 3 základných školách;
- mimo vlastného ekosystému výstupov 15 publikovaných článkov;
- záverečná konferencia.
Základným cieľom projektu bolo poukázať na problematiku kvality ovzdušia v mestách v súvislosti s rozvíjaním konceptu Smart City, zvýšiť povedomie o zodpovednosti samospráv, priniesť ukážky riešení a aj prostredníctvom príkladov zo zahraničia vytvárať súbor postupov a príkladov dobrej praxe.
Obsah projektu zostáva k dispozícii na webe a SCK bude ďalej pracovať na šírení získaných vedomostí.
„Projekt z nášho spätného pohľadu preukázal svoju opodstatnenosť. Budeme teda hľadať zdroje na jeho pokračovanie – ďalšie študijné cesty, zapojenie expertov, kontinuálny networking,“ predznamenal Miloslav Jurík.
Postrehy od vzácnych hosťov
„Téma kvality ovzdušia a životného prostredia celkovo mi akosi chýbala v predvolebných diškurzoch. Keď sa tým budeme intenzívnejšie zaoberať, porastie tlak na politikov,“ príhodne upozornil vo svojom otváracom príhovore Martin Benko, riaditeľ Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ), odborného partnera projektu Smart City Academy – Zlepšenie kvality ovzdušia.
Neskôr na to voľne nadviazal zakladateľ SCK Vladimír Jurík: „Je aj poslaním Smart Cities klubu, aby problematika adaptácie na zmenu klímy nepôsobila na ľudí odťažito a bola dostatočne a zrozumiteľne odkomunikovaná.“
V otváracom bloku ďalej prispeli postrehmi aj poskytnutím nadnárodného kontextu radkyňa z Veľvyslanectva Švédskeho kráľovstva v Rakúsku Annelie Stiglundová a zástupkyňa veľvyslankyne Holandského kráľovstva v SR Henriette van Nottenová.
Prevahu majú bicykle
Mimochodom, spomenutá „krajina tulipánov“ má 17 miliónov obyvateľov a o 6 miliónov bicyklov viac… Len pri amsterdamskej železničnej stanici ich bežne parkuje približne 80-tisíc.
Pri obnove spustošenia po II. svetovej vojne kládlo Holandsko dôraz na rozmach individuálnej automobilovej dopravy a cestnej siete, a to aj v husto zastavaných zónach. Približne od 70. rokov minulého storočia, keď pristúpilo k centralizovanej zmene filozofie, sa však snaží vrátiť verejné priestory ľuďom, spríjemniť im život v aglomeráciách a čo najviac utlmiť jeden z hlavných negatívnych vplyvov na kvalitu ovzdušia: činnosť spaľovacích motorov patrí do neblahej triády spolu so zastaranými formami ťažkého priemyslu a vývojovo prekonanými lokálnymi kúreniskami.
Inšpirácia u tých najuznávanejších
Napospol obdivovaný a za vzor vydávaný stav, ku ktorému sa približne po päťdesiatich rokoch cielenej transformácie v Holandsku prepracovali, často pôsobí v stredoeurópskych pomeroch ako nedosiahnuteľná chiméra. „Hneď na začiatku sme si interne ozrejmili, že sa hodláme inšpirovať u tých medzinárodne najuznávanejších,“ vysvetlil Miloslav Jurík.
Keď aj na fóre konferencie vyzval k trpezlivej sústavnej činorodosti, vychádzal z nezanedbateľnej výhody spočívajúcej v tom, že nasledovníci v porovnaní s priekopníkmi majú k dispozícii inštrumentárium osvedčene funkčných riešení vrátane smart inovácií.
Navyše, proces sa ešte skracuje a zefektívňuje tým, že ašpiranti sa môžu poučiť na chybách svojich zahraničných predchodcov. Pochopiteľne, prenesene sa potom zdieľanie know-how i „máp slepých uličiek“ vzťahuje aj na národnú úroveň, na ktorej je jedným z bazálnych gestorov, koordinátorov a trendsetterov práve SCK.
„Za desať rokov pôsobenia sa nám podarilo vygenerovať mestá, ktoré sú v oblasti zavádzania smart riešení a technológií aj v zlepšovaní kvality ovzdušia ďalej ako väčšina iných. Teraz teda môžu tie ostatné samosprávy podnecovať aj posúvať prostredníctvom svojich poznatkov a postupov. Prípadné preteky, že kto je v čom unikátny či lepší, by boli nezmyselné,“ vyhlásil Vladimír Jurík.
Poznatky zo študijných ciest
V tomto svetle ja úplne jasné, akou dôležitou zložkou projektu Smart City Academy – Zlepšenie kvality ovzdušia boli zahraničné študijné cesty do Holandska, Rakúska, Švédska a Dánska.
Účastníci týchto výjazdov zorganizovaných SCK sa podelili o bezprostredné dojmy formou podrobných reportáží (premietli ich aj na konferencii rovnako ako televízne spravodajské výstupy) a teraz aj na samotnej záverečnej konferencii.
Primátori, starostovia, ďalší delegáti samospráv a prizvaní experti diskutovali o tom, ako tieto nové poznatky a nadobudnuté skúsenosti zmenili uvažovanie a plánovanie v slovenských mestách a aké sú ich aktuálne potreby. Predostreli aj svoje odporúčania, na čo sa zamerať alebo čo implementovať na Slovensku na ceste k trvalo udržateľnému mestskému rozvoju s prihliadnutím na finančné možnosti a miestne štrukturálne, legislatívne či personálne reálie.
Extenzívnejšie nastavené výzvy
Námestník primátora Košíc Marcel Gibóda okrem iného poukázal na potrebu pomoci od štátu pri vysvetľovaní príslušných opatrení občanom: „Prospela by aj citeľnejšia ochota niektorých volených kolegov a úradníkov na centrálnej úrovni, respektíve viac kompetencií pre samosprávy.“ Pripomenul aj imperatív tzv. capacity buildingu: vychovávania a motivujúceho ohodnotenia špecialistov, ktorých je nedostatok predovšetkým v regiónoch.
Primátor Brezna Tomáš Abel pritakal: „Personálny substrát nám naozaj chýba. Okrem toho chýba aj extenzívnejšie nastavenie výziev na čerpanie externých fondov, aby si samosprávy mohli počínať flexibilnejšie napríklad pri podporovaní zmien palivovej základne. Všetci si uvedomujeme, ako sa skostnatenosť a striktnosť legislatívy prejavuje pri zapájaní fotovoltaiky.“
Hodina namiesto mesiacov
Michalovský primátor Miroslav Dufinec skonštatoval: „Samosprávy najviac potrebujú ľudský kapitál a zdravo fungujúci štát.“ Na linke od centrálnej úrovne k municipalitám sa akoby zo zvyku prejavuje prezumpcia viny a prevažuje nedôverčivé nastavenie, v lepšom prípade pasivita.
Zástupca primátora Senice Filip Lackovič si povzdychol: „Stále sme, žiaľ, pri tom, že v Bratislave najlepšie vedia, čo máme v regiónoch robiť… Preto je žiaduce zjednodušenie a zrýchlenie procesov, aby sa nestávalo to, čo nám: sedem rokov sme budovali sedem kilometrov cyklotrasy. Návody sú pritom k dispozícii, nemusíme vymýšľať koleso.“
Filip Lackovič jedným dychom uznal, že štátu neprislúcha modifikovať myslenie ľudí zo samospráv: „Nikdy to nie je čiernobiele. Na začiatku si to musíme sami upratať v hlavách a zmeniť vlastný prístup.“
Seničania ponúkli aj návod na uvažovanie a konanie out-of-box: počas prípravy jedného zo zámerov zvolali na jednotný čas a miesto zástupcov všetkých zainteresovaných pripomienkujúcich či odobrujúcich inštitúcií, aby sa vyhli prieťahom vinou súčtu lehôt na ich stanoviská. Nadnesene – za hodinu vyriešili to, čo by inak trvalo rádovo mesiace.
S guľou na nohe
Potenciál sa skrýva aj v reforme verejnej správy, konkrétne zlučovaní samospráv do väčších celkov. Dánsko s porovnateľným počtom obyvateľov ako Slovensko má len 98 samosprávnych entít. „Atomizácia územia veru nie je symbolom efektivity. Bežať s guľou na nohe je ťažké,“ ponúkol podobenstvo Peter Wolf.
„Vhodným vykročením môže byť medziobecná spolupráca,“ načrtol Miloslav Jurík. Za druhý vytýčený smer označil sústavné vzdelávanie samospráv, ich profesionálnejšiu činnosť, vhodné motivovanie a spoločné hľadanie funkčných riešení vrátane podpory inovácií.
Ropa 21. storočia
Počas jednej z panelových diskusií Marcel Gibóda v súvislosti s verejnou dopravou a bezemisnými módmi mobility vyzdvihol ucelené systémy, na čo súhlasne zareagoval expert SCK Jaroslav Kacer, bývalý viceprimátor Brna a na konferencii briskný, nápaditý a nenútený moderátor: „Ideálom je jednotný elektronický odbavovací systém, ktorý predvlani zaviedlo Holandsko.“
Primátor Dubnice nad Váhom Peter Wolf trefne poznamenal: „Dáta sú ropou 21. storočia, musíme sa k nim – pri dbaní na kybernetickú bezpečnosť – takto stavať a ich zásluhou si zjednodušovať každodennosť.“ Pod vplyvom skúšobnej jazdy bicyklom v holandských mestách sa nechal počuť: „Čo my stále vnímame najmä ako rekreačnú alebo športovú aktivitu, oni považujú za štandardný a dokonca najprirodzenejší spôsob presunu do zamestnania, na úrady, za službami.“
Do panelových blokov na záverečnej konferencii sa jednorazovo či opakovane zapojili aj prednostka mestského úradu Brezno Zuzana Ďurišová, poslankyňa Prešovského samosprávneho kraja Andrea Turčanová, štatutárny zástupca Miestnej akčnej skupiny (MAS) Dolný Liptov Rastislav Horvát, primátor Revúcej Július Buchta, starosta mestskej časti Bratislava-Záhorská Bystrica Jozef Krúpa, zástupca primátora Partizánskeho Vladimír Karásek, vedúci odboru rozvojových aktivít Banskej Bystrice Martin Lakanda a národný cyklokoordinátor Peter Klučka.
Vyhovie len Stará Lesná
K pozitívnemu hodnoteniu projektu prispela skutočnosť, že samosprávy nadviazali kontakt a spoluprácu so SHMÚ vo výkonnej rovine zastupovaným vedúcim odboru monitorovania kvality ovzdušia.
Martin Kremler na záverečnej konferencii pripomenul, že nový zákon č. 146 Z. z. o ochrane ovzdušia platný už od 1. júla tohto roka obsahuje záväzok bezodplatného poskytnutia pozemku na monitoring kvality ovzdušia a zavádza inštanciu monitoringu kvality ovzdušia a klimatických prvkov v kúpeľoch.
Upozornil, že v procese prípravy je európska smernica, ktorá zavedie nové a sprísni existujúce limitné a cieľové hodnoty: „Už teraz je zrejmé, že na mnohých miestach merania automatickými monitorovacími stanicami nebudeme plniť najmä sprísnené limitné hodnoty pre PM2.5. Podľa terajšieho ročného priemeru sa z monitorovaných lokalít do nich zmestí len Stará Lesná.“
