Od začiatku roku 2024 budú stovky slovenských spoločností povinne zisťovať a vyhodnocovať údaje o tom, aké má ich činnosť sociálne a ekologické vplyvy. Ovplyvní to nielen ich schopnosť získavať úvery, ale aj výber obchodných partnerov.
Európskych spotrebiteľov, ale aj investorov čoraz viac zaujíma, ako podnikanie veľkých firiem vplýva na životné prostredie, ale aj na spoločenské javy, napríklad rovnosť žien alebo pracovnú chudobu v tretích krajinách. Firmy na tento dopyt reagujú rôznymi ESG (Environment, Social and Governance) iniciatívami, no pre obyčajného človeka je veľmi ťažké rozlíšiť skutočne zodpovednú firmu od takej, ktorá si len robí PR.
Európska legislatíva sa do tohto problému snažila vniesť svetlo už dávnejšie, a tak nefinančné informácie ESG za rok 2024 budú povinnou súčasťou správ, ktoré firmy vydajú na začiatku roku 2025.
Novinka vychádza zo smernice o vykazovaní informácií o udržateľnosti podnikov (Corporate Sustainability Reporting Directive – CSRD) a nariadenia o európskych štandardoch vykazovania informácií o udržateľnosti (European Sustainability Reporting Standards – ESRS).
Regulácia sa dotkne všetkých firiem, ktoré sú v kategórii väčších ako malé a stredné podniky. Očakáva sa, že nové požiadavky zasiahnu 50-tisíc spoločností v celej Európe namiesto doterajších jedenásťtisíc firiem, ktorých sa týkala doteraz.
Udržateľnosť vyžadujú banky aj odberatelia
Nová povinnosť sa na Slovensku priamo týka približne 700 spoločností, ktoré spadajú do kategórie „veľké podniky“. Podľa Mateja Repu zo spoločnosti CRIF to však neznamená, že menšie firmy sa vykazovaniu ESG údajov v najbližšom čase úplne vyhnú. Žiadať informácie o ich vplyve na životné prostredie a sociálnu oblasť od nich môžu napríklad ich odberatelia, ktorí budú musieť vykázať dodržiavanie ESG kritérií v rámci svojich dodávateľských reťazcov.
Informácie o udržateľnosti zaujímajú predovšetkým investorov vrátane bánk, ale aj mimovládne organizácie či samosprávy. Investori si čoraz viac uvedomujú, že nedostatočné vysporiadanie sa s klimatickými a sociálnymi rizikami môže ohroziť finančnú výkonnosť spoločností. Vykazované údaje preto môžu ovplyvniť, či sa firmy dostanú k úverom.
Podľa Juraja Adamicu z SPP musí už teraz spoločnosť vykazovať, do akej miery sú jej aktivity udržateľné.
„Preto sa sústredíme práve na projekty, ktoré sú v súlade s Taxonómiou udržateľných investícií. Ide napríklad o výrobu biometánu z rozložiteľného odpadu. Aj pri fotovoltike sa sústredíme na udržateľnosť, to znamená, že zdroje budujeme na strechách a nie na hodnotnej pôde z hľadiska biodiverzity,“ približuje.
Motiváciou je aj prístup k financovaniu. Súlad s európskymi environmentálnymi cieľmi a kritériami stanovenými v taxonómii budú zohľadňovať banky alebo investori pri poskytovaní úverov na takéto projekty. Ďalší tlak prichádza od našich odberateľov a obchodných partnerov, ktorí chcú mať vo svojom portfóliu čoraz viac udržateľných firiem.
„Udržateľnosť bola skôr vnímaná ako diktát, ktorý ich limituje a prináša finančne náročnú administratívu. Teraz sa to začína obracať a firmy chápu, že už nejde iba o reportovanie vo výročných správach,“ hovorí predsedníčka udržateľnej komisie ING Eva Bučová.
Podľa nej je to aj o efektívnom využívaní zdrojov, o redukovaní odpadu. Firmy udržateľnosť tiež vnímali ako niečo, čo má jasný začiatok a koniec. Teraz už chápu, že je to integrálna súčasť každodenného rozhodovania.
Ďalšia smernica zameraná na ľudské práva
Tento rok na jeseň sa Európsky parlament a členské štáty nachádzajú v poslednom kole rokovaní o prvom zákone EÚ, ktorý má potenciál zaviazať spoločnosti k dodržiavaniu ľudských práv a životného prostredia v globálnych hodnotových reťazcoch – Smernica o náležitej starostlivosti o udržateľnosti spoločností (Corporate Sustainability Due Diligence Directive CSDDD).
Podľa koalície mimovládok European Coalition for Corporate Justice by táto legislatíva mohla uzákoniť, čo je zrejmé.
„Nikto na svete by nemal nájsť zničený svoj domov, naplnené rieky ropou alebo lesy vyrúbané bezohľadnými firmami zameranými na zisk. Smernica by mala zabezpečiť ľudské právo na čisté, zdravé a udržateľné životné prostredie, ako ho uznáva Organizácia Spojených národov. Mala by vyžadovať od európskych spoločností, aby posúdili, zmiernili a napravili všetky potenciálne škody v rámci svojich hodnotových reťazcov v EÚ a v zahraničí,“ napísali zástupcovia koalície pre portál EURACTIV.
Aktuálny text CSDDD je však slabší. Navrhuje, aby spoločnosti vypracovali plán, ako chcú prispieť k nulovým emisiám do roku 2050, ale nie sú povinné ho skutočne implementovať. Zatiaľ čo Európsky parlament ich chce od spoločností vyžadovať povinne, niektoré národné vlády ako Francúzsko a Nemecko sa tomu bránia. To je podľa kritikov absurdné, na jednej strane zaväzuje spoločnosti vytvoriť plán na dekarbonizáciu, na druhej strane im dovolíte, aby ho ignorovali.
Efektívny CSDDD musí podľa nich zahŕňať povinnosť spoločností nielen znižovať vlastné emisie, ale aj emisie spojené s obchodnou činnosťou v súlade s cieľmi Parížskej dohody.
Zavedenie režimu občianskej zodpovednosti bolo ďalšou kľúčovou požiadavkou mimovládnych organizácií. Ten by umožnil ľuďom negatívne ovplyvneným aktivitami európskych firiem obrátiť sa na súd v členskom štáte EÚ, ak spoločnosť dostatočne nekonala, aby zabránila, minimalizovala, ukončila a zmiernila nepriaznivé vplyvy svojej činnosti.
Zdroj: https://euractiv.sk/section/zivotne-prostredie/news/stovky-slovenskych-firiem-budu-musiet-zbierat-data-o-socialnej-a-ekologickej-udrzatelnosti/
