Slovenské mestá a obce majú variabilnú kvalitu ovzdušia. V niektorých prípadoch ju kontroluje SHMÚ, v niektorých prípadoch existujú matematické modely, no sú aj municipality, ktoré si monitoring robia sami. Ako to robiť správne a aká je situácia vo vybraných mestách, ktoré sú členmi Smart Cities klubu, diskutovali účastníci druhého workshopu v rámci projektu Smart City Academy – zlepšenie kvality ovzdušia.
V rámci projektu sa v lete spracovali analýzy 16-tich miest v rámci Smart Cities klubu o opatreniach na monitoring a zlepšovanie kvality ovzdušia. Len máloktoré členské mestá v tejto oblasti nepodnikajú nič, naopak, skôr sa ukazuje, že táto téma je blízka aj občanom aj vedeniu. Na druhom workshope Smart City Academy diskutovali zástupcovia Brezna, Dubnice nad Váhom, Košíc a Michaloviec spolu so zástupcom SHMÚ a s expertami zo Smart Cities klubu. Témou boli opatrenia na zlepšovanie kvality ovzdušia, ale aj samotný monitoring.
Primátor Dubnice nad Váhom Peter Wolf vyzdvihol monitoring ovzdušia v okolí škôl, kde nainštalovali senzory s cieľom motivovať rodičov, aby zvážili iný spôsob dopravy svojich detí do škôl než je individuálna doprava. Senzory jasne ukázali že najmä v zlých rozptylových podmienkach ostávalo znečistenie ovzdušia v okolí a dokonca počas prvých hodín nemohli učitelia ani vetrať. Prednostka mesta Brezna Zuzana Ďurišová skonštatovala, že ich mesto je síce obklopené prírodou, no tým, že leží v kotline a ľudia stále kúria aj tuhým palivom, inverzie dokážu situáciu s ovzduším v meste veľkou komplikáciou. Navyše mesto pretína veľká križovatka a problém z hľadiska kvality ovzdušia spôsobuje aj tranzitná doprava. Aj preto má Brezno pripravený projekt, súčasťou ktorého je aj senzorický monitoring kvality ovzdušia vo viacerých častiach mesta. Ich nákup, respektíve využitie a kalibráciu chcú konzultovať so SHMÚ.
V Košiciach je koncentrovaný priemysel, najmä US Steel, ale pod znečisťovanie ovzdušia sa podpisuje aj tepláreň a spaľovňa. Námestník primátora Marcel Gibóda uviedol, že hoci sa za posledné obdobie veľa urobilo a kvalita ovzdušia sa zlepšila, najmä pevné častice spôsobujú veľa problémov. Podpisuje sa pod ne aj kúrenie tuhým palivom. Dôležitým krokom pre výrazné zníženie produkcie CO2 na celoštátnej úrovni, ale aj tuhých častíc je prechod US Steelu z uholných na elektrické pece a preto mesto podpísalo so závodom memorandum o spolupráci pri tomto cieli. Len tento jeden projekt má potenciál splniť medzinárodné záväzky Slovenska v oblasti zníženia CO2. Problém mestskej teplárne a ekologickej a bezemisnej produkcie tepla by magistrát rád vyriešil využitím geotermálneho zdroja.
Na záver workshopu vystúpil prednosta mestského úradu v Michalovciach Jozef Sokologorský, ktorý predstavil vízie mesta, ktoré zatiaľ nevyužíva smart riešenia na manažment kvality ovzdušia. Ambíciu ale majú, keďže sú obklopení priemyslom, ako je napríklad Chemko Strážske, Chemlon Humenné, či Bukóza vo Vranove nad Topľou. V prvom kroku by radi využili mobilnú monitorovaciu stanicu SHMÚ, plánujú, ale aj inštaláciu štyroch vlastných monitorovacích staníc na ktoré získali európske peniaze. V rámci cieľu zlepšovať životné prostredie chystajú Michalovce aj mobilnú aplikáciu pre obyvateľov na kontrolu zberu komunálneho odpadu a rovnako chcú obyvateľov motivovať k lepšiemu triedeniu odpadu vážením komunálneho odpadu.
Jednotlivé opatrenia miest komentoval Martin Kremler, vedúci odboru Monitorovanie kvality ovzdušia SHMÚ. Vyzdvihol snahu miest o aktívny manažment kvality ovzdušia, no upozornil, že je pri výbere vhodných senzorov dôležité koordinovať sa so SHMÚ, aby boli nimi nazbierané údaje kompatibilné a využiteľné v praxi. Informoval aj o možnosti využiť ich profesionálne mobilné meracie stanicu jednak z pohľadu krátkodobého monitoringu kvality ovzdušia, ale tiež pre kontrolu a porovnanie údajov mestom inštalovaných senzorov. Aktuálne je riziková situácia takmer na polovici územia Slovenska, väčšinou na strednom Slovensku. Najvýznamnejší problém znečistenia ovzdušia na Slovensku v súčasnosti sú z prírodných zdrojov: resuspenzia prachu z nepokrytej pôdy, saharský piesok, či vulkanická činnosť a z antropogénnych zdrojov: vykurovanie domácností – tuhé palivá, cestná doprava, energetika, priemyselné procesy (metalurgia, cementárne), či stavebné a búracie práce a poľnohospodárstvo.
Projekt Smart City Academy – zlepšenie kvality ovzdušia je spolufinancovaný Európskou úniou z operačného programu Kvalita životného prostredia.
