Považie je priemyselnou chrbticou Slovenska a Dubnica nad Váhom bola dlhé roky jedným z najpriemyselnejších miest Slovenska. To sa prirodzene odrazilo i na kvalite ovzdušia. Hoci sa situácia v ostatných rokoch zlepšila, stále platí, že z desiatky najväčších znečisťovateľov v okrese Ilava prvých sedem sídli práve v Dubnici.
„Sme priemyselné mesto, máme v Dubnici tri priemyselné parky, v našom katastri sú dve skládky. Otvorene musím povedať, že situácia ohľadom životného prostredia nie je najružovejšia, no táto téma je zároveň pre nás veľmi dôležitá,“ popisuje aktuálny stav dubnický primátor Peter Wolf.
Koncentrácia priemyslu so sebou okrem primárnych emisií prináša aj vedľajšie negatívne efekty, napríklad hustú premávku nákladných automobilov. Automobilová doprava je významným zdrojom oxidov dusíka i prachových častíc. Okrem toho je pôvodcom aj nevýfukových emisií, ktoré sa vytvárajú pri resuspenzii prachu z vozovky, pri otere pneumatík, brzdových doštičiek a asfaltu.
Okrem množstva emisií závisí výsledná kvalita ovzdušia v konkrétnej lokalite od rozptylových podmienok. Napríklad v kotlinových polohách sú nižšie rýchlosti vetra a častejšie inverzie teploty vzduchu, čo negatívne vplýva na koncentrácie znečisťujúcich látok.
Kvalitu si merajú sami
Slovenský hydrometeorologický ústav má najbližšiu meraciu stanicu v Trenčíne. V roku 2021 začala merať nová stanica v Púchove. Okrem stacionárnych monitorovacích staníc využíva SHMÚ aj stanice mobilné. V prípade záujmu samosprávy je možné dohodnúť kampaňovitý monitoring kvality ovzdušia.
Dubnická radnica sa rozhodla zaobstarať si potrebné údaje vlastnými silami. „Kvalitu ovzdušia sme začali merať približne pred rokom pomocou staníc a senzorov, ktoré sme umiestnili na verejné budovy,“ hovorí dubnický primátor.
Prvé tri meracie stanice vznikli pri školách. „Je to pre nás dôležité i zo širšieho hľadiska mobility. Chceme aj takto motivovať rodičov, ktorí sú z Dubnice a vozia svoje deti do škôl a materských škôl autami, aby tak nerobili, ak to nie je nevyhnutné,“ vysvetľuje Peter Wolf. Dáta rodičom ukazujú, v akom prostredí následne musia byť ich deti, kým sa znečistenie nerozplynie. „Je to jeden z nástrojov, ktorým chceme motivovať k alternatívnym možnostiam mobility. Chceme, aby deti do školy chodili po bezpečných chodníkoch, osvetlených prechodoch pre chodcov, alebo na bicykloch a kolobežkách po segregovaných cyklotrasách,“ načrtáva zámer mesta primátor.
Takýto prístup oceňuje aj odborník Slovenského hydrometeorologického ústavu. „Je vynikajúce, keď takto využívajú údaje zo senzorov na osvetu a motiváciu rodičov,“ hovorí RNDr. Martin Kremler, PhD., vedúci odboru Monitorovanie kvality ovzdušia SHMÚ. Upozorňuje však na to, že životnosť senzorov je nižšia. „Pri ich obnove by som odporúčal konzultácie zo SHMÚ, aby sa dali vykonávať porovnávacie merania s referenčnými prístrojmi na niektorej z našich meracích staníc. Bez porovnávacích meraní totiž možno údaje získané zo senzorov kvality ovzdušia považovať len za informatívne, keďže nie je jasné, s akou presnosťou merajú,“ vysvetľuje M. Kremler.
Zámer odbremeniť mesto aspoň od zbytočnej osobnej automobilovej dopravy má podporiť aj výstavba cyklotrás, ktoré by mali prepojiť jednotlivé konce mesta, vrátane priemyselných parkov a projekt zdieľaných bicyklov. V Dubnici by postupne malo pribudnúť 13 cyklostojanov a Dubničania budú môcť prostredníctvom elektronického systému využiť takmer 80 bicyklov.
V príprave je aj prepojenie mesta s mestskou časťou Prejta, do ktorej sa momentálne dá na bicykli dostať len po frekventovanej hlavnej ceste. Oddelená cyklotrasa by mala privítať prvých jazdcov už na jar.
Osvedčila sa zeleň
Zlepšiť kvalitu ovzdušia má aj projekt vysadzovania izolačnej zelene popri cestách a drevín, ktoré sú vhodné na zachytávanie prachových častíc a nečistôt..
„Práve tento prístup sa nám osvedčil,“ hovorí primátor. „Len vlani sme na základe zozbieraných dát o kvalite ovzdušia vysadili približne 1500 stromov a krov. Zároveň sme si spravili pasportizáciu zelene, aby sme mali prehľad nielen z hľadiska počtu, ale napríklad i výrubových povolení či náhradnej výsadby. Začali sme systematicky dosádzať zeleň, ktorá je do mesta vhodná,“ dodáva.
Mesto sa tak teraz pri vysádzaní riadi napríklad i umiestnením inžinierskych sietí a ďalšími limitujúcimi faktormi. Do budúcnosti by sa tak malo vyhnúť situáciám z minulosti, keď muselo vyrúbať dospelé stromy, pretože boli neodborne zasadené na miestach, kde neskôr prekážali napríklad plynárom.
„V rámci rozvoja GIS by bolo dobré, ak by jeho súčasťou boli všetky technické siete. Mohli by ich za stanovených podmienok využívať aj tretie strany. Samozrejmosťou by mala byť i postupná pasportizácia kompletného majetku mesta vrátane infraštruktúry,“ hovorí expert Smart Cities Klubu Jaroslav Kacer.
„Pracujeme aj na ďalších veciach, to je však už beh na dlhšie trate. Komunikujeme s najväčšími emitentmi nečistôt v priemyselných parkoch, aj sami investujeme do modernizácie zariadení. Ako samospráva však máme obmedzené možnosti a tak sa sústredíme najmä na mobilitu a na získavanie dát, ktoré sprostredkujeme ľuďom, ktorí ich dokážu využiť,“ osvetľuje situáciu primátor.
Inšpiráciu hľadajú aj v Smart Cities Klube
Mesto sa pri hľadaní riešení inšpiruje napríklad zo skúseností ostatných členov Smart Cities Klubu alebo i v zahraničí. „Máme zadefinované problémy, napríklad za obdobie jedného roka sme si kvantifikovali, ako sme na tom s ovzduším a následne hľadáme osvedčené riešenia,“ hovorí Peter Wolf. „Významným zdrojom informácií je členstvo v rôznych organizáciách a clustroch. Nechceme vymýšľať vymyslené, ideálne je inšpirovať sa niečím, čo funguje a len si to prispôsobiť na naše podmienky,“ uzatvára.
Mesto takto plánuje napríklad modernizovať verejné osvetlenie, pričom s vynovenými stĺpmi počíta aj na ďalšie inteligentné využitie.
Príspevok vznikol v rámci Projektu „Smart City Academy – zlepšenie kvality ovzdušia“ a je spolufinancovaný z Kohézneho fondu v rámci Operačného programu Kvalita životného prostredia.
