Ak sa má cyklodoprava ujať, musí byť pohodlná. Aj to je jeden z postrehov, ktoré si zo vzdelávacích pobytov v zahraničí priniesli účastníci projektu na zlepšenie kvality ovzdušia v slovenských mestách. Absolventi Smart Cities Academy sa stretli na online workshope, kde sa podelili o poznatky a inšpirácie z dánskej Kodane, švédskeho Malmö a rakúskeho Aspernu. Témou stretnutia boli aj možnosti spolupráce, ktoré samosprávam ponúka Slovenský hydrometeorologický ústav.
„Medzi obyvateľmi našich miest a severanmi v tomto nie je veľký rozdiel – pri doprave je na prvom mieste to, aby bola komfortná a rýchla,“ všimol si na študijnom pobyte starosta Záhorskej Bystrice Jozef Krúpa. V diskusiách o podpore cyklistiky sa často akcentuje jej ekologickosť, no to nie je primárny dôvod, prečo Holanďania, Švédi či Dáni sadajú na bicykle. „Robia to, pretože je to ľahký, rýchly a ekonomický spôsob, ako sa niekam dostať. To, že má nulové emisie, je už len bonus,“ podotkol starosta.
Študijný pobyt inšpiroval aj zástupcu primátora Senice, aby vymenil auto za bicykel. „V navštívených mestách ma zaujalo, o koľko sú tichšie ako tie naše. A tak som po návrate skúsil ísť na nákup na bicykli namiesto na aute. Naozaj sa to dá,“ povedal Filip Lackovič. Vyslúžil si za to pochvalu – práve osobný príklad vedení miest môže pri propagácii čistých spôsobov dopravy zavážiť. Presun na bicykli zároveň prakticky i symbolicky odstraňuje bariéry medzi občanmi mesta a ich volenými zástupcami.
Chýbajú cyklochodníky
Jedným z dôvodov, prečo ľudia v slovenských mestách nevyužívajú presun na bicykli vo väčšej miere, je aj nedostatok cyklotrás. Nie je však cyklochodník ako cyklochodník. „Väčšina cyklotrás u nás slúži na turistiku, šport či relax. Kým nevybudujeme cyklotrasy, po ktorých sa dostaneme do obchodu alebo do práce, tak s automobilovou dopravou nič neurobíme. Ľudia totiž nemyslia na to, ako auto znečisťuje ovzdušie, ale na to, aby prišli rýchlo do cieľa,“ poukázal na jednu z prekážok Jozef Krúpa. Záhorskobystrický starosta podotkol, že ak aj samosprávy podnikajú kroky na upokojenie dopravy v centrách, cyklisti sa z nich väčšinou majú problém dostať na okraje. „Vytvoríme len akési hniezdo, kde odľahčíme dopravu, ale akonáhle ho opustíme, dostaneme sa znova do pasce,“ hľadal rozdiely medzi praxou na Slovensku a v severských krajinách.
Problémom sú aj zdĺhavé procesy, ktoré bránia rýchlejšej výstavbe cyklochodníkov. „Chceme sa zbaviť vnútromestskej automobilovej kultúry a presvedčiť ľudí, aby si sadli na bicykle. Na to však potrebujeme cyklotrasy. Procesy sú ale nastavené tak, že projekt z roku 2016 sme odovzdali až vlani,“ upozornil zástupca primátora Senice.
Kľúčová je efektivita
Doprava pritom patrí medzi najvýraznejšie faktory, ktoré ovplyvňujú kvalitu ovzdušia v mestách. „Ak je zameraná primárne na autá, vytvára bariéru, ktorá z výhod mesta vyčleňuje deti, seniorov, pohybovo znevýhodnených ľudí, ktorí nemôžu šoférovať,“ pripomenul predseda Smart Cities Klubu Miloslav Jurík. „Správne nastavená infraštruktúra umožňuje, aby mesto fungovalo spravodlivejšie pre všetkých,“ dodal.
Diskusia poukázala i na rozdiel v zdrojoch, ktoré majú na riešenie problémov navštívené mestá a čo si môžu dovoliť slovenské samosprávy. Účastníci sa zhodli, že napriek nižšiemu objemu prostriedkov sa s nimi na Slovensku zaobchádza nehospodárne – to vidno napríklad na počte samospráv, ktorých je v omnoho väčšom Švédsku či územne i populačne porovnateľnom Dánsku omnoho menej ako na Slovensku. Peniaze tak tamojšie samosprávy môžu využiť efektívnejšie na riešenie výziev a nie na vlastnú prevádzku.
Starosta Záhorskej Bystrice si všimol, že efektivite napomáha aj to, že sa po každých voľbách nemení smerovanie mesta. Riešením by mohlo byť väčšie odčlenenie politickej a odbornej vrstvy v slovenských samosprávach. „Odbornú prípravu a realizáciu projektov majú na starosti ľudia, ktorí sa po voľbách nemenia, pretože nemajú dôvod sa meniť. To prináša kontinuitu. Ak začínate vždy nanovo, stráca sa poučenie z minulosti,“ vysvetlil M. Jurík.
Michal Marcinov zo Slovenskej komory architektov poukázal aj systém nepretržitej kontroly a zlepšovania. V navštívených mestách sa projekty po dokončení okamžite analyzujú a vyhodnocujú. Samosprávy sa tak snažia prísť na to, ako rovnakú vec v budúcnosti spraviť ešte lepšie.
Smart Cities Klub pomôže s projektmi
Slovenská komora architektov ponúkla slovenským samosprávam pomocnú ruku napríklad s dopravnými projektmi. Profesijná organizácia môže pomôcť trebárs pri vyhodnocovaní súťaží, aby priestor dostávali kvalitné a premyslené riešenia.
V Senici s takto riešeným projektom už skúsenosť majú – naposledy vyhlásili súťaž na verejný park, do ktorej sa zapojilo vyše 40 štúdií. Podľa senického viceprimátora Lackoviča je to dôkaz, že veci možno robiť aj kvalitne.
Priestor na zlepšenie celého procesu však stále existuje. „Ako veľký problém vnímame, že súťaže návrhov nie sú oprávneným nákladom v rámci eurofondových výziev,“ hovorí zakladateľ Smart Cities Klubu Vladimír Jurík. „Z našej analýzy pritom vyplýva, že na to nie je žiadny dôvod. Úradníci len nie sú schopní takúto súťaž vyhodnotiť, pretože v nej nie sú presné čísla, o ktoré by mohli oprieť svoje hodnotenie. Nestačí im, že sú v porotách renomovaní odborníci a špecialisti,“ myslí si V. Jurík. V takomto prístupe vidí aj problémy s čerpaním či nedočerpaním eurofondov a s nedostatkom dobrých návrhov.
Zakladateľ združenia poukázal aj na ďalšie nedostatky. Oprávneným žiadateľom o peniaze na vodozádržné opatrenia sú napríklad len inštitúcie, ktoré prevádzkujú verejné budovy; pri spoločenstvách vlastníkov súkromných budov to však neplatí. „Lenže keď príde prívalový dážď, tak sa nepýta, či prší na súkromnú alebo verejnú budovu. Túto ohraničenosť myslenia by sme mali prelomiť, pretože prichádzame o obrovské množstvá peňazí.“
Pomôcť môže práve Smart Cities Klub. Na stretnutiach Mayors‘ Café dokážu účastníci naformulovať argumenty, ktoré mestám pomáhajú komunikovať s ministerstvami a upozorňovať práve na podobné nesúlady predpisov s praxou.
Sprísnia sa nároky na kvalitu ovzdušia
Cieľom projektu Smart City Academy je poukázať na problematiku kvality ovzdušia v mestách v súvislosti s budovaním inteligentných miest. Na to sú však potrebné dáta. Tie v referenčnej kvalite poskytuje napríklad Slovenský hydrometeorologický ústav. Odborník Martin Kremler, vedúci odboru Monitorovanie kvality ovzdušia SHMÚ, varuje: „Minulý rok nepotvrdil trend zlepšovania, kvalita ovzdušia sa zhoršila, najmä čo sa týka PM častíc,“ oboznámil účastníkov workshopu s výsledkami meraní.
Práve PM častice a benzo(a)pyrén sú na Slovensku najväčším problémom. To má jednoznačný súvis s lokálnymi kúreniskami, vo väčších mestách je vyšší príspevok dopravy. Negatívnu rolu zohráva aj vplyv rozptylových podmienok, čo sú časté inverzie v zimnom období a kotlinové polohy miest v rámci stredného a východného Slovenska.
V oblasti kvality ovzdušia sa pritom chystajú zmeny – na základe nového zákona už bude SHMÚ zverejňovať online výsledky monitoringu od všetkých prevádzkovateľov meracích staníc. Zjednoduší sa aj samotné monitorovanie, keďže pozemky pod monitorovacími stanicami by mal SHMÚ získať bezplatne.
Slovensku však hrozia ďalšie súdne procesy. Už dnes prebieha súdne konanie proti SR za porušovanie limitov PM10 na strednom Slovensku, nová európska smernica však ešte kritériá ešte sprísňuje. „Spravili sme si prepočet ako by sme dopadli v roku 2021, ak by táto smernica bola už v platnosti. Pri PM2,5 sme z 52 staníc spĺňali limit len pri dvoch,“ varuje M. Kremler.
Možnosti monitoringu
Aby mestá mohli sledovať kvalitu ovzdušia na základe kvalitných dát, SHMÚ im ponúka napríklad zriadenie stacionárnej automatizovanej meracej stanice. Ide však o nákladný a dlhotrvajúci projekt. Samosprávam je preto k dispozícii aj kampaňovitý monitoring.
Ak sa mestá rozhodnú investovať do vlastných senzorov, mali by byť ostražité pri interpretácii výsledkov. Ideálne je, aby ich presnosť overili súčasným meraním referenčnými prístrojmi SHMÚ. Pri podobných projektoch je vhodné nadviazať spoluprácu s ústavom už pred ich začiatkom.
Cieľom projektu Smart Cities Academy bolo sústrediť pozornosť na problematiku kvality ovzdušia. Ide totiž o dôležitú zložku budovania inteligentných miest, v ktorých ich obyvatelia budú radi bývať a napĺňať ich potenciál.
Hlavnou cieľovou skupinou projektu sú samosprávy, ich predstavitelia a odborníci, ktorí sa o ich rozvoj starajú. Vedľajšou cieľovou skupinou je potom široká verejnosť, pričom špeciálna pozornosť sa venuje mládeži. Projekt, spolufinancovaný Európskou úniou z operačného programu Kvalita životného prostredia po odbornej stránke zastrešuje Slovenský hydrometeorologický ústav.
