Dubnica nad Váhom aj vďaka členstvu v neformálnej platforme Smart Cities Klub (SCK) a súvisiacej lepšej dostupnosti moderných technológií a riešení nedávno dodatočne získala pol milióna eur do svojho rozpočtu.
Nečudo, že mladí účastníci jedného z workshopov v rámci projektu Smart City Academy (SCA) aj pod vplyvom tohto príkladu jednoznačne preferujú a vyzdvihujú digitalizáciu samosprávy. „Je to v súlade s nastúpenými trendmi v tomto meste,“ poukázal na kontext expert SCK Jaroslav Kacer.
V zmysle mestských priorít
„Hľadali sme zdroje, s ktorými by sme mohli pracovať bez nadmernej byrokracie a vedeli by sme ich investovať do efektívnych postupov rýchlo a v zmysle našich mestských priorít,“ rozvinul tému primátor Dubnice nad Váhom Peter Wolf na jednom z podujatí SCA.
Viaczložkový projekt pod egidou Smart Cities Klubu je spolufinancovaný z Kohézneho fondu Európskej únie v rámci Operačného programu Kvalita životného prostredia. Konvenujúco sa zaoberá zlepšovaním kvality ovzdušia, a to prostredníctvom rôznorodých osvetových a informačných aktivít zameraných na formy znečistenia, monitorovanie stavu a možnosti zlepšenia situácie s dôrazom na koncept smart cities.
Pätina údajov nezodpovedala skutočnosti
Primátor 25-tisícového sídla z Ilavskej kotliny v Trenčianskom kraji na workshope konkretizoval: „So zapojením inteligentných softvérov sme sa pozreli na údaje z katastra nehnuteľností. Zaujímal nás najmä typ a využitie pozemku. Dáta sme porovnali s tým, čo občania a firmy uvádzali v daňových priznaniach.“
Rozdiely boli veľké. Ukázalo sa, že až pätina vstupov nezodpovedala skutočnosti a v piatich percentách prípadov si mesto pôvodne nenárokovalo daň tam, kde oprávnene mohlo. Najvyššie položky sa týkali právnických osôb.
Mimochodom, Dubnica nad Váhom je najľudnatejším slovenským mestom, ktoré nemá štatút okresného. Z hľadiska kvality ovzdušia patrí medzi rizikové lokality ako centrum priemyslu a z neho vyplývajúcej nákladnej dopravy.
Zotrvanie alebo návrat po skončení štúdia
Z prieskumu medzi žiakmi základných škôl vyšla Dubnica nad Váhom horšie oproti ďalším dvom zahrnutým mestám – Košiciam a Breznu. Podiel detí, ktoré si svoju budúcnosť predstavujú na inej adrese, bol najvyšší.
Jedným z odrádzajúcich faktorov je práve kvalita ovzdušia. „Takisto nevyhnutná pre život je voda, zväčša však máme šancu vyhodnotiť si jej parametre a vybrať si. Pri vzduchu to neplatí: musíme dýchať ten, ktorý nás obklopuje,“ pripomenul pri bilancovaní tejto série workshopov Martin Kremler zo Slovenského hydrometeorologického ústavu.
Odborníci prišli po trojici podujatí z agendy projektu Smart City Academy s návrhmi krokov, ktoré majú potenciál posilňovať vzťah detí k svojim mestám. „Radnice by mohli viac zapájať školákov do problematiky, ukázať im, ako môžu sami ovplyvniť prostredie, v ktorom žijú, a vhodnými spôsobmi popularizovať existujúce opatrenia. Cieľom je, aby mladí chceli v meste zostať alebo sa v produktívnom veku po skončení štúdia vrátiť a založiť si rodinu,“ skonštatoval Jaroslav Kacer.
