Polovica oslovených školákov v Košiciach si dokáže predstaviť svoje zotrvanie v metropole východu v dospelosti. Vyplynulo to z prieskumu počas miestneho workshopu Smart City Academy.
Košice v tomto smere prevýšili Dubnicu nad Váhom i Brezno, takisto členov neformálneho združenia Smart City Klub.
Platforma slúži na zdieľanie poznatkov o využívaní moderných technológií na úrovni samospráv, aktívne nadobúdanie skúseností a know-how aj v zahraničí, legislatívnu, finančnú a prevádzkovú podporu pri implementácii, prepájanie municipalít s príslušne orientovanými firmami či efektívnejšiu komunikáciu so štátnymi orgánmi a ďalšími súvisiacimi inštitúciami.
Príklady z Amsterdamu, Viedne aj Kodane
Prekvapením bolo, že školáci v Košiciach v rámci ankety uprednostnili osobnú interakciu s úradmi pred digitálnou. Nepriamo sa tým potvrdila potreba nielen zavádzať inovatívne prvky do fungovania miest, ale ich aj zrozumiteľne a mobilizujúco prezentovať rôznymi informačnými kanálmi.
Aktivity Smart City Academy z agendy Smart Cities Klubu sú jednou z možností na takúto osvetu. Viaczložkový projekt je spolufinancovaný z Kohézneho fondu Európskej únie v rámci Operačného programu Kvalita životného prostredia.
Účastníci workshopov sa mohli zoznámiť napríklad s tým, ako sa popasovali s výzvami týkajúcimi sa kvality ovzdušia v Amsterdame, Viedni či Kodani.
Základom je dôkladný monitoring
„Radnice by mohli viac zapájať žiakov do tejto problematiky a ukázať im, akými formami oni sami dokážu ovplyvniť podobu miest, v ktorých žijú. Súčasťou edukácie by mohlo byť priblíženie a spopularizovanie už existujúcich opatrení,“ vysvetlil expert Smart City Klubu Jaroslav Kacer.
„Veľmi dôležitý je už monitoring kvality ovzdušia. Prvoradým prínosom je možnosť upozorniť obyvateľstvo na mimoriadnu smogovú či inú situáciu. Slúži však aj na pozorovanie časových a priestorových trendov v záujme vyhodnocovania prijatých opatrení a navrhovania ďalších. Vďaka presným údajom môžu mestá pohotovejšie a účinnejšie reagovať,“ vysvetlil Martin Kremler zo Slovenského hydrometeorologického ústavu.
Lokálne kúreniská zhoršujú situáciu
Práve v Košiciach školáci upútali svojím povedomím o látkach znečisťujúcich ovzdušie. V kontexte krajského mesta je však zarážajúce, že k ich produkcii výrazne prispieva vykurovanie, ktoré sa rieši lokálne a nie centrálnym zásobovaním. Zároveň v tom spočíva potenciál na redukcii emisií.
Hornádska nížina s intenzívnou priemyselnou činnosťou je oblasťou s najvyššou hospodárskou produkciou znečisťujúcich látok na Slovensku. Lokálne kúreniská na báze tuhého paliva ešte zhoršujú stav ovzdušia.
Aj predvlaňajším vstupom do Smart City Klubu prejavili Košice ako centrum regiónu pochopiteľnú ambíciu investovať veľa energie i prostriedkov do zlepšovania kvality života v meste.
„Košice sú už dnes prirodzeným magnetom, my však hodláme túto pozíciu ešte posilniť. Chceme byť príťažlivým mestom nielen v slovenskom meradle, ale aj v porovnaní s analogickými sídlami v širšom okolí,“ skonštatoval námestník primátora Marcel Gibóda, konkretizoval Debrecín, Miškovec či Rzeszów.
