V mestách, v ktorých sa kvalita ovzdušia vzhľadom na dlhodobé dispozície nedá v dohľadnom čase zlepšiť vylúčením hlavných zdrojov znečistenia, môžu pomôcť smart riešenia. Príkladom je Dubnica nad Váhom.
Blízkosť hospodárskych areálov k obývaným častiam miest sa napospol považuje za hrozbu. V zmysle prívetivosti podmienok na život to, žiaľ, v zásade aj platí. Radno však pripomenúť okrídlenú múdrosť o zmierovaní sa s nemenným a modifikovaní vecí, ktoré sa meniť dajú.
„V Dubnici nad Váhom kľúčové priemyselné podniky zabezpečujú zamestnanosť obyvateľstva. Spomenutá malá vzdialenosť od obytných zón sa pri uznaní existujúceho stavu dá vnímať aj ako príležitosť. Pri správnom prístupe a s využitím zahraničných skúseností totiž takáto konštelácia zároveň je šancou utlmiť nadbytočnú mobilitu a s ňou spojenú produkciu emisií,“ upozornil Jaroslav Kacer, expert neformálneho združenia Smart Cities Klub (SCK).
Alternatívne spôsoby dopravy do zamestnania
Považské mesto, inak najľudnatejšie na Slovensku bez štatútu okresného, je členom SCK, čím jasne deklaruje svoju ambíciu zásluhou moderných metód zlepšovať prostredie po prevádzkovej, ekonomickej i zdravotnej stránke.
„Radnica na čele s primátorom Petrom Wolfom oprávnene identifikovala individuálnu automobilovú dopravu ako časť problému s lokálnym ovzduším. Poskytnutím alternatívnych možností pre občanov, ako sa dostať do zamestnania, môžu v Dubnici nad Váhom tento problém do značnej miery zredukovať,“ skonštatoval Jaroslav Kacer na jednom z workshopov spadajúcich do viaczložkového projektu Smart City Academy (SCA) z agendy SCK.
Hlavnou cieľovou skupinou sú samosprávy a ich predstavitelia, sprievodnou široká verejnosť, pričom špeciálna pozornosť sa venuje mládeži v staršom školskom veku. Projekt spolufinancovaný z Kohézneho fondu Európskej únie v rámci Operačného programu Kvalita životného prostredia odborne zastrešuje Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ).
Potenciál na budovanie znalostnej ekonomiky
Približne 25-tisícová Dubnica nad Váhom v Ilavskej kotline má potenciál rozvoja environmentálne udržateľným smerom. Priemyselné mesto môže proaktívne prilákať výskum napríklad kreovaním špecializovaného vedeckého centra. Takýto krok by mohol pomôcť s budovaním znalostnej ekonomiky a zvýšiť atraktivitu pre ďalšie subjekty z inovatívneho sektora.
„Mesto by mohlo porozmýšľať nad vytvorením inkubátora, ktorý by mladým ľuďom pomáhal s rozjazdom podnikania. Ideálne by bolo prepojenie so školami a priame zapájanie do vzdelávania,“ načrtol Jaroslav Kacer jeden z receptov.
Budúcnosť v rodných mestách
Mnohí žiaci počas výjazdových workshopov nielen v Dubnici nad Váhom, ale aj v Brezne a Košiciach priznali, že svoju budúcnosť nevidia v rodných mestách. „Napriek tomu sa nádejam, že napokon zostanú a prispejú svojimi rukami k tomu, aby ich deti už nemali dôvod na podobné nastavenie. Aktivity platformy Smart Cities Klub aj prostredníctvom projektov typu Smart City Academy sú zamerané práve na hľadanie a zavádzanie nástrojov na zvyšovanie príťažlivosti miest a mestečiek pre dorastajúce generácie,“ vysvetlil predseda SCK Miloslav Jurík.
