Zelené mesta v EÚ musia reagovať na výzvy spojené s klimatickými zmenami

Európske mestá by sa mali rozvíjať všestranne, integrovane udržateľne naprieč svojimi sektormi a riešiť prioritné výzvy, akými sú najmä klimatická zmena, starnutie populácie, úbytok biodiverzity, sociálne nerovnosti a rozvoj miestnej ekonomiky. Pri správne nastavených rámcoch kompetencií a financovania za predpokladu, že mestá budú svoj rozvoj plánovať na základe korektných dát, pri uplatňovaní integrovaného prístupu, ktorý obsiahne dobré spravovanie, budovanie podmienok pre fungujúcu ekonomiku a bude vychádzať z miestneho poznania demografických, environmentálnych, sociálnych a spoločenských výziev, pri uplatňovaní požiadaviek na kvalitnú fyzickú štruktúru sídelného prostredia vrátane vhodne nastavených podmienok pre mobilitu, je možné dosiahnuť produktívne fungujúce slovenské mestá, ktoré budú poskytovať zdravé prostredie pre kvalitný život.

Klimatické zmeny sa neustále uvádzajú ako najdôležitejšie dlhodobé výzvy, ktorým mestá čelia (JRC, 2019). Transformačná sila miest prispieva k boju proti globálnemu otepľovaniu a k vysokej kvalite ovzdušia, vody, pôdy a využitia pôdy. Potenciálny fyzický vplyv zmeny klímy od roku 2017 do roku 2100 v krajinách EU s užším zacielením na regióny Slovenské republiky ilustruje obrázok č. 7. Následné zmeny vo využívaní poľnohospodárskej pôdy v krajinách EU s užším zacielením na Slovenskú republiku ilustruje obrázok č. 8.

Dňa 28. 11. 2018 vydala EÚ dlhodobú strategickú víziu prosperujúcej, modernej, konkurencieschopnej a klimaticky neutrálnej ekonomiky do roku 2050 – Čistá planéta pre všetkých, ktorá do roku 2050 vytyčuje cestu ku klimatickej neutralite. Cieľom je, aby ročný nárast teploty Zeme neprekročil hranicu 1,5 °C, ktorú stanovila Parížska dohoda. EÚ bude na tento limit apelovať aj na medzinárodnej úrovni. Do roku 2050 plánuje Európska komisia tiež znížiť emisie a skleníkové plyny naprieč sektormi o 80 % voči hodnotám z roku 1990. Podpredseda Komisie zodpovedný za energetickú úniu Maroš Šefčovič v tejto súvislosti upozornil: „Nemôžeme bezpečne žiť na planéte, ktorej podnebie je mimo kontroly. To však neznamená, že kvôli znižovaniu emisií musíme obetovať živobytie Európanov. V posledných rokoch sme preukázali, že môžeme znižovať emisie a zároveň prosperovať, vytvárať vysoko kvalitné pracovné miesta blízko bydliska a zlepšovať kvalitu života ľudí. Európa sa nutne bude aj naďalej premieňať. V našej stratégii ukazujeme, že do roku 2050 je reálne, aby Európa bola klimaticky neutrálna a zároveň aby prosperovala, pričom žiadny Európan ani žiadny európsky región nezostane stranou.“ (Európska komisia, 2018)

Mesta a dopravná infraštruktúra (cesty, železnice, letiská, prístavy…) môžu byť ovplyvnené zmenou klímy. Môžu byť citlivé na extrémne poveternostné javy, ako sú záplavy a búrky, ktoré sa v mnohých oblastiach očakávajú. Regióny severozápadnej Európy pozdĺž pobrežia môžu čeliť zvýšeniu hladiny morí a predpovedanému nárastu riečnych záplav. Ďalšie malé ohniská sa môžu nachádzať v regiónoch Álp a v ich okolí, v ústí rieky Rhôny, v Pádskej nížine a v niektorých častiach strednej a východnej Európy. Väčšina riečnych údolí v Európe môže byť ohrozená riečnymi záplavami, čo však neplatí pre východnú Európu v dôsledku klesajúcich zrážok. Najvyšší nárast potenciálnych fyzikálnych vplyvov na Slovensku je predpovedaný pre východoslovenský Košický kraj s malým nárastom (0,1 – 0,3). Pre zvyšok Slovenska model predpovedá, že klimatické zmeny budú mať len okrajové alebo žiadne potenciálne fyzické vplyvy. To je v súlade so susednými regiónmi v Poľsku a Maďarsku a menej so susednými regiónmi v Českej republike a Rakúsku. Táto mapa však znázorňuje len potenciálny vplyv povodní a zvyšovania hladiny morí na konkrétne množstvo infraštruktúry. Vplyv iných procesov, ako sú napríklad zvýšená erózia pôdy, suchá a účinky tepelných ostrovov, neboli zahrnuté do výpočtov. (Pipan, Goose, Ilčíková, 2022)

Na obrázku sú zobrazené zmeny vo využívaní poľnohospodárskej pôdy v Európe v rokoch 2000 až 2018. Poľnohospodárska pôda sa častejšie opúšťa vo Fínsku, Estónsku, Lotyšsku, Litve, Poľsku, na Slovensku, v Maďarsku, Bulharsku, Portugalsku, Írsku a na Islande. Takmer všade inde je poľnohospodárska pôda zväčša urbanizovaná. V Nórsku, Francúzsku, Nemecku, Rakúsku, Taliansku, Chorvátsku a Rumunsku prevláda prechod od poľnohospodárskeho k mestskému využitiu pôdy. Značná časť pôdy premenenej z poľnohospodárskej pôdy na (v súčasnosti nevyužívané) stavebné plochy je charakteristická pre Španielsko a Holandsko. Zmena vo využívaní pôdy na priemyselné využitie a ťažbu nerastných surovín alebo na skládky predstavuje v Európe menší podiel pôdy. Pokiaľ ide o zmeny vo využívaní poľnohospodárskej pôdy, na Slovensku sa pozorujú dva trendy. Prevažujúci trend zmien vo využívaní poľnohospodárskej pôdy na Slovensku smeruje k opúšťaniu poľnohospodárskej pôdy. Vyskytuje sa na východnom a strednom Slovensku v Prešovskom, Košickom, Žilinskom a Banskobystrickom kraji. Tento trend je vo všeobecnosti podobný ako v susedných regiónoch Maďarska a Poľska. V západnej časti Slovenska v Trenčianskom, Nitrianskom, Trnavskom a Bratislavskom kraji prevláda trend zmeny využívania poľnohospodárskej pôdy smerom k urbanizácii. Je to rovnaké ako v susedných regiónoch v Českej republike a Rakúsku, ale odlišné od Maďarska, kde je tendencia k opúšťaniu. (Pipan, Goose, Ilčíková, 2022)

Rozvoj vysokokvalitného mestského prostredia zahŕňa adekvátny prístup k zeleným a rekreačným priestorom pre všetkých. Klimaticky neutrálne dodávky energie, obnoviteľné zdroje, vykonávanie opatrení energetickej efektívnosti, ako aj klimaticky odolné a uhlíkovo neutrálne budovy prispejú k výraznému zníženiu emisií skleníkových plynov a pomôžu európskym mestám prispôsobiť sa dopadom zmeny klímy. Niektoré európske priekopnícke mestá môžu už dnes poskytnúť plány, ako dosiahnuť nulové uhlíkové emisie v mestách (JRC, 2019). Transformácia si vyžaduje investície do inovatívnych a efektívnych technológií, ako aj zásadné zmeny vo výrobe a spotrebe, ktoré umožňujú vytvorenie obehového hospodárstva, ktoré predefinuje a zabezpečí udržateľné využívanie zdrojov a zároveň výrazné zníženie odpadu a emisií uhlíka. Mestá sú vyzývané na ochranu a regeneráciu ohrozených ekosystémov a ich druhov na využívanie riešení založených na prírode, kde kvalitná zelená a modrá infraštruktúra dokáže zvládnuť extrémne poveternostné podmienky. Takto navrhnuté, spravované a prepojené zelené a modré oblasti sú predpokladom zdravého životného prostredia, pričom sú schopné sa prispôsobiť zmenám podnebia a zachovania rozvoja biodiverzity v mestách. Systémy dopravy a mobility v mestách by mali byť účinné, uhlíkovo neutrálne, bezpečné a multimodálne. Aktívna podpora by mala smerovať k nízkouhlíkovým formám mobility a logistiky vrátane prechodu na verejnú dopravu, chôdzu a bicyklovanie. Pre všetkých by mala byť prístupná verejná doprava, ktorá je cenovo dostupná, čistá, bezpečná a atraktívna. Z dôvodu zníženia potreby dopravy a mobility by polycentrická štruktúra osídlenia mala byť čo najkompaktnejšia a najhustejšia s podporou viacnásobného využitia, a to i v oblasti bývania, maloobchodu a výroby. (The New Leipzig Charter, 2020)

Zelené mesta teda pokrývajú dôležité témy ako riešenie klímy, výrobu, distribúciu a spotrebu energie, stav budov, riešenie odpadu, dopravy, vodného hospodárstva, biodiverzity, ekonómie a sociálnej súdržnosti. Dobrým príkladom zo Slovenska pri riešenie odpadov je napríklad mesto Trnava. Mesto Trnava v roku 2021 spustilo službu „Moje smeti“, ktorá je sústredená na automatizovanú elektronickú evidenciu výsypov smetný nádob. Systém monitoruje výsyp každej smetnej nádoby, vrátane hmotnosti odpadu v nej. Súčasne presne zaznamenáva všetky aktivity zvozových vozidiel a zvozové trasy. Evidenčný softvér spracováva zozbierané údaje v reálnom čase a umožňuje ďalšie vyhodnocovanie a optimalizáciu každodenného riadenia zvozu odpadu. K vlastným údajom majú prístup aj občania, a to prostredníctvom webového klientskeho portálu Moje smeti s vlastným „odpadovým“ kontom. Občania si môžu na portáli priebežne sledovať vlastnú produkciu odpadu za svoju domácnosť v jednotlivých komoditách, vrátane odpadu, ktorý zaniesli do zberného dvora. (Trnava, 2021)

Mesto Brezno realizuje projekty s názvom „Regenerácia vnútroblokov sídlisk mesta Brezno“, ktorého cieľom je zlepšenie kvality života v regiónoch s dôrazom na životné prostredie. Špecifickým cieľom je zlepšenie environmentálnych aspektov v mestách a mestských oblastiach prostredníctvom budovania prvkov zelenej infraštruktúry a adaptáciou urbanizovaného prostredia na zmenu klímy, ako aj zavádzaním systémových prvkov znižovania znečistenia ovzdušia a hluku. Zároveň tieto projekty prispejú k efektívnemu a trvalo udržateľnému využívaniu krajiny. (Brezno, 2022)

Dohovor primátorov a starostov o klíme a energetike

Mestá v Európe čelia čoraz naliehavejšej výzve prispôsobiť sa vplyvom zmeny klímy, čo môže zahŕňať častejšie a závažnejšie vlny horúčav, suchá, záplavy, búrky a iné extrémne výkyvy počasia. Mestá sú obzvlášť zraniteľné voči týmto nebezpečenstvám vzhľadom na ich hustú populáciu, infraštruktúru a hospodárske činnosti. Či už sú to intenzívne vlny horúčav, ktoré vedú k zdravotným rizikám pre zraniteľné skupiny obyvateľstva a zaťažujú energetické systémy, alebo záplavy a búrkové vlny, ktoré poškodzujú budovy a infraštruktúru v pobrežných mestách, alebo opäť suchá ovplyvňujúce poľnohospodárstvo, priemysel a dodávky pitnej vody: miestne samosprávy neustále zápasia so škodlivými vplyvmi zmeny klímy na svojich územiach. (European Commission, 2023)

Dohovor primátorov a starostov v oblasti klímy a energetiky, je najväčším celosvetovým hnutím miestnych samospráv, ktoré sa od roku 2008 zaviazali dobrovoľne implementovať prísnejšie klimatické a energetické ciele. Na Slovensku má už 40 signatárov (2022). Obce a mestá sa v rámci Dohovoru zaviazali podieľať sa na zelenej tranzícii a na presadzovaní spoločnej vízie, ktorej základ tvorí presvedčenie, že ľudia majú právo žiť v dekarbonizovaných a odolných mestách s prístupom k udržateľným, bezpečným a cenovo dostupným energiám. (Európska komisia, 2023)

Prešov ako jeden zo slovenských signatárov Dohovoru si vypracoval Akčný plán pre udržateľnú energiu a zmenu klímy, ktorý v sebe zahŕňa posúdenie rizík a ohrození spôsobených klimatickými zmenami na svojom území. Ako najvýznamnejšie zdroje emisií boli analýzou označené obytné budovy a doprava. Preto Prešov podniká kroky k zlepšeniu a dlhodobému zabezpečeniu kvality riadenia spotreby energie v meste, vytvoreniu nepretržitého a neustáleho sledovania a vyhodnocovania spotreby energií s primárnym zameraním na objekty vo vlastníctve mesta Prešov. Mesto predpokladá, že potenciál znižovania produkcie emisií CO2 sa na území mesta do roku 2030 v porovnaní s východiskovým rokom (okrem dopravy) zvýši až na 47,1 percent. (MIRRI SR, 2022)

Napríklad malé rakúske mestečko Ober-Grafendorf (5 100 obyvateľov) prijalo inovatívne riešenie na zvládnutie dvojitého problému zvyšujúcich sa ťažkých zrážok na strane jednej a predlžujúceho sa obdobia sucha na strane druhej. Namiesto investovania do väčšej kanalizácie sa mesto rozhodlo vyskúšať inteligentný systém spravovania dažďovej vody na báze ekosystému, ktorý je zabudovaný do ulíc. Skladá sa zo špeciálnych substrátov vysadených rastlín, ktoré sú schopné absorbovať, uchovávať a filtrovať veľké množstvo vody v krátkom čase. Táto možnosť sa ukázala ako menej nákladná pre verejné financie a prináša viacnásobné výhody, napríklad počas vĺn horúčav: dýchanie rastlín dokáže znížiť miestnu teplotu až o 5 °C. (Enviroportal, 2023)

Všetky uvedené faktory môžu a pravdepodobne aj ovplyvnia celkovú ekonomickú a sociálnu štruktúru obyvateľstva v mestských oblastiach, ale napríklad aj turizmus. Celkové príjmy jednotlivcov síce rastú, no súčasne rastie aj miera vystavenie obyvateľstva dôsledkom klimatickej zmeny (napríklad potreba častejšej sanácie škôd). Toto môže, najmä v prípade občanov s relatívne nižšími príjmami, viesť k zhoršeniu celkovej sociálnej situácie v spoločnosti, rastu kriminality a nespokojnosti. Pre príklady tohto scénára nemusíme ísť ani veľmi ďaleko (Grécko, Španielsko, či Portugalsko – ide pritom o krajiny, ktoré sú už dnes vystavené dôsledkom klimatickej zmeny oveľa výraznejšie ako napríklad stredná Európa). Možno je len otázkou času, kedy podobne nepríjemnej situácii bude čeliť aj niektoré z veľkých slovenských miest. (Útvar hlavnej architektky hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislava, 2020)

Zdroje:

1. ENVIROPORTAL. 2023. Európa: Dohovor primátorov a starostov o klíme a energetike.  [online], [cit. 2023-18-05]. Dostupné z: https://www.enviroportal.sk/uploads/files/zelene_hospodarstvo/letaky/1com-brochure-climate-skweb.pdf
2. ÚTVAR HLAVNEJ ARCHITEKTKY HLAVNÉHO MESTO SLOVENSKEJ REPUBLIKY BRATISLAVA. 2020. Atlas hodnotenia zraniteľnosti a rizík  nepriaznivých dôsledkov zmeny klímy na území hlavného mesta SR Bratislavy. [online], [cit. 2023-05-15]. ISBN: 978-80-570-2203-9. Dostupné z: https://publica.fraunhofer.de/bitstreams/8f7cffae-9f17-4db7-b3d4-041cbf37a31c/download
3. MIRRI SR. 2023. Inteligentné mestá a regióny. Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR [online], [cit. 2023-02-06]. Dostupné z: https://www.mirri.gov.sk/sekcie/inteligentne-mesta-a-regiony/index.html
4. MIRRI SR. 2022. Sprievodca inteligentným rozvojom miest a regiónov. Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR [online], [cit. 2023-02-06]. Dostupné z: https://www.smartcity.gov.sk/wp-content/uploads/2022/03/Sprievodca_web.pdf
5. EURÓPSKA KOMISIA. 2023. Iniciatívy zamerané na mesta. In: Európska komisia. [online], [cit. 2023-03-06]. Dostupné z: https://commission.europa.eu/eu-regional-and-urban-development/topics/cities-and-urban-development/city-initiatives_sk
6. EUROPEAN COMMISSION. 2023. Urban Development Network. European Commission [online], [cit. 2023-02-07]. Dostupné z: https://ec.europa.eu/regional_policy/policy/themes/urban-development/network_en
7. BREZNO. 2022. Regenerácia vnútroblokov sídlisk mesta Brezno. [online], [cit. 2023-05-08]. Dostupné z: https://www.brezno.sk/regeneracia-vnutroblokov-sidlisk-mesta-brezno/
8. TRNAVA. 2021. Moje smeti – automatizovaná elektronická evidencia výsypov smetných nádob je v skúšobnej prevádzke. [online]. [cit. 2023-03-28]. Dostupné z: https://www.trnava.sk/sk/aktualita/moje-smeti-automatizovana-elektronicka-evidencia-vysypov-smetnych-nadob-je-v-skusobnej-prevadzke
9. THE NEW LEIPZIG CHARTER. 2020. The Leipzig Charter. In: Urban Agenda EU. [online], [cit. 2023-02-08]. Dostupné z: https://www.urbanagenda.urban-initiative.eu/sites/default/files/2022-10/new_leipzig_charter_en.pdf
10. JRC. 2019. The Future of Cities. In: European Commission. ISBN: 978-92-76-03847-4.
11. PIPAN, P., GOOSE, T. ILCIKOVA, J. 2022. Územné vzory a vzťahy na Slovensku. In: ESPON 2020. Luxembourg. ISBN: 978-2-919795-56-7
12. EVROPSKÁ KOMISE. 2019. Energetická unie a opatření v oblasti změny klimatu [online] [cit.20.1.2019]. Dostupné na internetu: https://ec.europa.eu/commission/priorities/energy-union-and-climate_cs
13. EVROPSKÁ KOMISE. 2018. Komise vyzývá k tomu, aby Evropa byla do roku 2050 klimaticky neutrální. [online] [cit. 20.1.2019]. Dostupné na internetu: https://ec.europa.eu/czech-republic/news/181128_klimaticky_neutralni_evropa_cs