Starostlivosť o životné prostredie pre trnavskú radnicu nie je len neželanou záťažou. Naopak, ohľad na podmienky, v ktorých Trnavčania žijú, sa mesto snaží zakomponovať do všetkých svojich projektov. Inšpiráciu pri tom nachádza aj na podujatiach Smart Cities Klubu. Ten v rámci svojej Smart Cities Academy ponúka cenné rady a skúsenosti, týkajúce sa zlepšovania kvality ovzdušia.
„Jednoznačne najväčší prínos projektu vidím v možnosti teoretickej či praktickej inšpirácie, ktorú si potom možno overiť v diskusii a ďalšej komunikácii s odborníkmi na Slovensku, ale i v zahraničí,“ hovorí Dušan Béreš, ktorý v Trnave vedie odbor investičnej výstavby. „Platforma Smart City Academy vytvára výborné možnosti na formálne i neformálne komunikačné prostredie. Zostáva potom už len na konkrétnych aktéroch, do akej miery dokážu tieto príležitosti využiť,“ hovorí.
Spolupráca so SHMÚ
Východisková situácia pritom nebola dobrá. Podobne ako iné mestá podobnej veľkosti na Slovensku, aj Trnava má problém s kvalitou ovzdušia. Prejavuje sa to najmä v zimných mesiacoch, keď k zhoršeniu prispieva lokálne vykurovanie, celoročne je znečisťovateľom vysoká intenzita dopravy. Situáciu monitoruje priamo v meste automatická monitorovacia stanica Slovenského hydrometeorologického ústavu, ktorá sa zameriava primárne na vplyv dopravy. Umožňuje merať koncentrácie prachových častíc, oxidov dusíka, oxidu uhoľnatého a ďalších znečisťujúcich látok.
„Trnavčania si údaje môžu kedykoľvek skontrolovať na webovej stránke SHMÚ,“ hovorí RNDr. Martin Kremler, PhD., vedúci odboru Monitorovanie kvality ovzdušia SHMÚ. „Ústav ponúka aj API, takže mesto má možnosť sprostredkovať ich obyvateľom aj priamo prostredníctvom svojich kanálov,“ odporúča. SHMÚ je partnerom Smart City Academy a členským mestám ponúka napríklad konzultácie pri príprave projektov, v ktorých chcú používať senzory. „Ideálne je spraviť porovnávacie merania s našimi referenčnými prístrojmi, aby mali radnice istotu, že namerané hodnoty sú skutočne relevantné,“ dodáva M. Kremler.
Aj odpadky jazdia na bicykli
Trnava v ostatnom období rozbehla viacero projektov, ktoré na výzvy s kvalitou ovzdušia reagujú. „Už niekoľko rokov sa snažíme v našich investičných aktivitách aplikovať rôzne úpravy a konštrukcie, ktoré pozitívne ovplyvňujú životné prostredie,“ vysvetľuje D. Béreš. „Pri každom projekte je napríklad trvalou požiadavkou mesta optimalizovať vodný manažment dažďových vôd. Chceme vytvárať aj aktívne či statické vodné plochy s cieľom zvýšiť odpar vody vo verejnom priestore alebo budovať širokú sieť cyklotrás za účelom redukcie automobilovej dopravy v meste. Konečným cieľom je obmedziť emisie v ovzduší,“ menuje.
Práve cyklistika sa s Trnavou spája najčastejšie. Je to nielen vďaka bicyklujúcemu primátorovi, ale najmä rozrastajúcej sa ponuke možností bezemisnej prepravy po meste. Len pre ilustráciu, na základe dát zo sčítacích zariadení využívali Trnavčania v roku 2022 cyklotrasy až o 18 percent častejšie než rok predtým. Na stránke mesta sa možno dočítať aj ďalšie zaujímavé dáta. Významnú časť jázd vykonali cyklisti na elektrobicykloch Trnavského bikesharingu, medziročne výpožičky narástli o 77 percent a obyvatelia ich využili na takmer 230-tisíc jázd po meste.
Na zvýšený dopyt po využívaní bicykla mesto zareagovalo projektom Žltý bajk, v rámci ktorého ponúka komfortný typ mestského bicykla na dlhodobý prenájom za výhodnú cenu. Všetky nakúpené bicykle sa rýchlo rozchytali, takže mesto pripravuje ďalšiu fázu tohto projektu. O tom, že to v Trnave myslia s cyklistikou vážne, svedčí aj projekt zvozu odpadu špeciálnym elektrobicyklom.
Dopravu mesto rieši inteligentne
V Trnave je momentálne približne 25 kilometrov cyklotrás, ku ktorým by mali pribudnúť ďalšie kilometre aj v tomto roku. Trnava uspela so žiadosťou o dotáciu v rámci cyklovýzvy z Plánu obnovy. Radnica sa venuje aj upokojovaniu dopravy v a špeciálne sa zameriava na školské zóny, v ktorých chce podporiť atraktivitu udržateľných foriem dopravy, ktoré nahradia vozenie detí do škôl autami.
Mesto sa zameriava aj na inteligentné riešenia, momentálne prebieha postupná modernizácia križovatiek. Zámerom je vytvoriť sieť smart dopravných uzlov, ktoré budú navzájom prepojené a radnici umožnia sledovať úrovne dopravy v meste, tvorbu dopravných kolón, počítanie času dojazdu či sčítanie a klasifikáciu dopravného prúdu. Nadväznosť jednotlivých križovatiek zabezpečí takzvanú zelenú vlnu, ktorá umožní zlepšiť plynulosť premávky. „Tu by som však dával pozor na to, aby to neprispelo k atraktivite automobilovej dopravy a nešlo proti plánu radnice na zmenu dopravného správania,“ upozorňuje na možné úskalia expert Smart Cities Klubu na smart riešenia Jaroslav Kacer.
Zelené strechy i vízia
Veľkú pozornosť Trnava venuje aj príprave na klimatické zmeny. Mesto sa pustilo do úprav veľkých verejných priestranstiev v dotyku s centrom mesta. Tento rok napríklad zrekonštruovalo Ružový park, ktorý sa zmenil na multifunkčnú oddychovú zónu, spájajúcu tradície a historickú zástavbu so súčasnými požiadavkami na optimálne využitie územia a jeho prírodných daností. Dominantným prvkom parku je riečka Trnávka. Príjemné prostredie dotvárajú chodníky s mlatovým povrchom, ktorého úlohou je pomáhať v boji proti klimatickej kríze. Ide totiž o prírodný materiál, ktorý je súčasťou vodozádržných opatrení. V prevádzke sú aj nové fontány.
Trnava pri postupnej obnove dbá na intenzívnu výsadbu zelene a stromov, pripravuje projekty nových mestských parkov a súčasťou stratégie sú rôzne metódy na zadržiavanie zrážkovej vody.
Mestská samospráva pri každom projekte, ktorý obsahuje aj riešenia zastrešení, vyžaduje takzvané zelené strechy. To sa týka aj súkromných investorov. Zelené strechy totiž plnia izolačnú funkciu, znižujú náklady na vykurovanie i klimatizáciu, zadržiavajú prach, oxid uhličitý a tlmia hluk z okolia. V porovnaní s bežnou strechou dokážu znížiť teplotné rozdiely až o 55 °C.
Šetriť na energiách a tak nepriamo znižovať emisie pomáha aj projekt solárnych panelov na strechách základných škôl, ktorých zriaďovateľom je mesto. Fotovoltiku využíva už deväť škôl, panely dokázali pokryť energetické nároky a v prípade dvoch škôl dokonca vyrobili i nadbytok. V tejto stratégii chce mesto pokračovať aj na ďalších svojich budovách.
„Máme pripravených veľa projektov, pri mnohých čakáme už len na zabezpečenie finančných zdrojov na ich priamu realizáciu. Viacero projektov máme rozpracovaných a ďalšie sú v štádiu pripravovaných štúdií ako počiatočných ideových zadaní,“ vysvetľuje D. Béreš. Trnava sa pri nich inšpiruje aj nápadmi zo Smart Cities Academy. „Je od drobností v podobe prvkov mobiliáru či hracích prvkov vo verejnom priestore až po nové koncepčné prístupy pri revitalizácii verejného priestoru, budovaní cyklistickej infraštruktúry či odstraňovaní ekologických záťaží,“ dodáva vedúci odboru investičnej výstavby v Trnave.
