Najkrajšie stromy rastú na Horehroní, spieva sa v známej piesni. Poloha Brezna uprostred kopcov v lesoch zvádza k myšlienke, že mesto by nemalo mať s čistým ovzduším žiadne problémy. Kotlina v obklopení prírody je však pre Brezňanov zároveň požehnaním i prekliatím. Radnica preto musí venovať zvýšené úsilie hľadaniu spôsobu, ako kvalitu ovzdušia zlepšiť. Pomáha jej s tým aj Smart Cities Klub, na ktorého podujatiach sa zástupcovia mesta pravidelne zúčastňujú. Poznatky a skúsenosti nielen zo Slovenska čerpala breznianska radnica aj v rámci projektu Smart City Academy – zlepšenie kvality ovzdušia.
Pravidelní účastníci
„Pravidelne sa zapájame do workshopov Smart Cities Klubu, online aj prezenčne,“ hovorí o prínosoch členstva breznianska prednostka Zuzana Ďurišová. „Vlani sme sa dokonca zúčastnili na študijnom pobyte v Holandsku, kde sme sa stretli práve s expertmi na posudzovanie kvality ovzdušia,“ dodáva. Na workshope sa predstavitelia slovenských miest mohli oboznámiť s praktickými a reálne implementovanými projektmi, ktoré samosprávam pomáhajú popasovať sa s výzvami znečisťovania, klimatických zmien a celkovo ochrany životného prostredia.
Pre Brezno sú tieto témy mimoriadne aktuálne. Rozprávalo sa o nich aj počas workshopu Smart Cities Academy, ktorý sa tento rok konal priamo v meste. Experti Smart Cities Klubu počas neho diskutovali nielen so predstaviteľmi mesta a poslancami, ale zavítali aj medzi tých, ktorí budú o Brezne rozhodovať v budúcnosti – školákov.
Kotlina s inverziami
Brezno ešte donedávna nemalo presné informácie o kvalite ovzdušia. V okresnom meste sa nenachádzala žiadna monitorovacia stanica Slovenského hydrometeorologického ústavu. Na základe dostupných informácií a analýz však možno konštatovať, že na skvalitnení ovzdušia musí celý brezniansky okres popracovať.
„Brezno leží v kotline a počas roka tu zaznamenávame vyšší počet inverzií,“ vysvetľuje vedúci odboru Monitorovanie kvality ovzdušia SHMÚ RNDr. Martin Kremler, PhD. „V okolí ako aj v samotnom meste sa však nachádza vysoký počet domácností, ktoré kúria tuhým palivom. Spolu s polohou to nie je dobrá kombinácia a celý okres Brezno tak patrí medzi rizikové oblasti,“ hovorí expert SHMÚ.
Vyššie koncentrácie pevných častíc v ovzduší môžu negatívne vplývať na kardiovaskulárny systém človeka či dýchaciu sústavu. Radnica sa preto rozhodla konať. Opatrenia však nechce prijímať len intuitívne, ale na základe presne nameraných dát.
Dôraz na dopravu
„Spolupracujeme so Slovenským hydrometeorologickým ústavom a komunikujeme o možnostiach monitorovania znečisťovania prostredia v rámci Brezna a o vyhodnocovaní týchto aktivít,“ vysvetľuje prednostka Ďurišová.
Analýzy sa majú zamerať aj na dopravu – mestom v súčasnosti prechádza „slovenská Route 66“, ktorá je hlavnou dopravnou tepnou Horehronia. „V spolupráci so SHMÚ chceme realizovať viacero meraní pred spustením ďalšej etapy obchvatu mesta, plánovanom na jeseň 2023, a po nej. Momentálne dokončujeme riešenie osadenia meracej stanice,“ hovorí prednostka.
Doprava patrí medzi oblasti, ktorým sa radnica poctivo venuje. „Snažíme sa o rozvoj cyklistickej dopravy, pre pracovníkov mestského úradu sme nakúpili bicykle a obstarali sme aj elektromobil,“ menuje drobné krôčiky k čistejšiemu vzduchu Zuzana Ďurišová.
Mesto už vlani uviedlo pre prevádzky viacero nových cyklotrás a cyklochodníkov. Cieľom je, aby tieto nové „dopravné tepny“ v meste prepájali školy, inštitúcie, obchody a miesta, kam Brezňania chodia do zamestnania.
Mesto sa pripravuje na zmeny klímy
Experti Smart Cities Klubu počas workshopu predložili viacero návrhov, ako môžu k zlepšeniu situácie prispieť aj samotní obyvatelia. „Ak je hlavným problémom lokálne vykurovanie, ide o investične nákladné záležitosti najmä pre sociálne slabé skupiny,“ vysvetľuje expert SCK Jaroslav Kacer. „V takom prípade je ideálne vzdelávať občanov o základných pravidlách správneho vykurovania tuhými palivami. Možné je aj riešenie zateplenia rodinných domov, prípadne výmena okien a dverí, ktoré znížia energetickú náročnosť domácností, či výmena kotla. Tak sa dá významne znížiť objem vypúšťaných škodlivín do ovzdušia. Veľkou otázkou pre dlhodobé riešenie je nájdenie účinných a jednoduchých programov alebo aktivít na podporu zmeny správania sociálne slabých skupín tak, aby nepálili všetko, čo im príde pod ruku,“ navrhol konkrétne opatrenia odborník.
Mesto sa okrem osvety v tejto oblasti pustilo aj do ďalších projektov, ktorých cieľom je čistejší vzduch a kvalitnejšie životné prostredie. „Každoročne postupne revitalizujeme mestské vnútrobloky, tento rok konkrétne realizujeme tri takéto projekty,“ hovorí prednostka. S vyhodnocovaním stavu životného prostredia radnici bude pomáhať aj online monitoring. Mesto zabezpečuje pomocou dotácie z Nórskeho finančného mechanizmu osadenie až 550 meračov, ktoré budú prinášať podklady pre ďalšie postupy a rozhodnutia v rámci ochrany životného prostredia.
Mesto sa pripravuje aj na zmeny klímy. „Realizujeme viaceré vodozádržné opatrenia, máme bioretenčný systém – zelenú stenu oporného múru, pracujeme aj na výsadbe novej zelene. V meste dopĺňame solárne osvetlenie a v neposlednom rade zosvetľujeme povrch asfaltových plôch, aby sme zabránili vzniku teplotných ostrovov,“ menuje prednostka.
Smart prvky
K svojmu rozvoju pristupuje okresné mesto na Horehroní koncepčne. Nedávno získalo prísľub nenávratného finančného príspevku na vybudovanie inteligentných prvkov správy mesta. „Cieľom projektu je realizácia dátovej platformy na báze internetu vecí (IoT), teda bezdrôtového prepojenia zariadení a ich vzájomnej interakcie, ktorá ponúka trvalo udržateľnú IoT architektúru pre inteligentné riešenia samosprávy a vyznačuje sa vysokou mierou kompatibility. V prvej etape bude radnica takýmto spôsobom monitorovať napríklad parkovanie, bezpečnosť, kvalitu ovzdušia, poskytovať informácie, koordinovať SOS hlásky a efektívne spravovať verejné osvetlenie,“ napísalo miestne Breznianske ECHO.
