Boh stvoril Zem, ale Holanďania stvorili Holandsko. Toto staré príslovie odkazuje na spojitosť Holandska s vodou a fakt, že sa Holanďania dokázali prispôsobiť na svoj život v krajine, ktorej sa tretina územia nachádza pod vodnou hladinou, alebo lepšie povedané, pod nadmorskou výškou. Prirodzenou voľbou by teda pre mnohých ľudí bola emigrácia do geograficky bezpečnejšej krajiny. Nie však pre Holanďanov. Tí v priebehu siedmych storočí dokázali spraviť obývateľnými viac ako milión árov pôdy. Časť tejto plochy získali prostredníctvom vysušenia jazier, no podstatnejšiu časť získali z mora vybudovaním hrázd, kanálov a umelých riek. Veľkou pomocou pri rekultivácií boli práve veterné mlyny, ktoré sú pre Holandsko tak príznačné. Vďaka nim dokážu v priebehu 15 rokov spraviť z pôvodne vodnej plochy tzv. polder – obývateľné miesto.
Do Holandska zavítala prvá tohtoročná Smart City Academy so zástupcami slovenských samospráv nabrať skúsenosti a inšpirácie. V súčasnosti sa Holandsko môže pýšiť tým, že je jednou z najhustejšie osídlených krajín nielen v Európe, ale aj vo svete. A to všetko aj napriek tomu, že pred pár storočiami tretina krajiny v podstate neexistovala. Aj preto musia v Holandsku precízne plánovať a dbať na trvalo udržateľný rozvoj miest.
„Holandsko patrí ku krajinám s najvyššou hustotou obyvateľstva na kilometer štvorcový, dôsledkom tejto skutočnosti je, že veľmi veľa ľudí žije v mestách a vo veľkých obciach a v dôsledku toho musia aj mestá riešiť situáciu, ako optimálne žiť v 21. storočí v takýchto veľkých aglomeráciách. Holanďania sú veľmi pragmatickí ľudia, sú zblížení s prírodou, s ekológiou a preto sa dostáva mimoriadne do popredia ochrana klímy. Holanďania sa stali lídrami v oblasti boja proti klimatickým zmenám, bojujú za ochranu životného prostredia, proti znečisťovaniu ovzdušia a samozrejme najmodernejšie ekologické technológie sa dostávajú do absolútneho popredia,“ hovorí Juraj Macháč, Veľvyslanec SR v Holandsku.
Svojimi skúsenosťami v rôznych oblastiach sa Holandsko stalo jednou z najmodernejších a najrýchlejšie napredujúcich krajín v Európe. Obrovskou inšpiráciou je tak aj pre slovenské samosprávy. Ponúknuť môže ako pozitívne, tak aj negatívne skúsenosti, ktorým sa pri zavádzaní inovácií v slovenských mestách a obciach môžu vyhnúť a dosiahnuť efektívny výsledok. Riešenie, ktoré funguje na jednom mieste však nie je možné skopírovať a využiť inde. Skôr môžu slúžiť ako inšpirácia, či návod ako postupovať, no aby sa neminulo účinku je nutné ho prispôsobiť slovenským podmienkam.
„Holandsko je pre nás inšpiráciou. My sme s Holandskom a holandským veľvyslanectvom dlhodobo spolupracovali na viacerých projektoch na Slovensku. Holandsko je z hľadiska rozlohy podobne veľká krajina ako Slovensko, počtom obyvateľov je trikrát taká veľká, napriek tomu má výrazne nižší počet municipalít, čo z môjho pohľadu spôsobuje vyššiu efektívnosť, odbornejšie kapacity a lepšiu formu spolupráce,“ približuje Miloslav Jurík, predseda Smart Cities Klubu, ktoré organizovalo študijný pobyt pre zástupcov samospráv do Holandska v rámci Smart City Academy.
Práve pre skúsenosti holandských samospráv, ako aj inštitúcií bola táto krajina cieľom pracovnej cesty slovenských primátorov, viceprimátorov a i zástupcov samospráv v holandských mestách Haag, Amsterdam, Groningen a Rotterdam – s dôrazom na inovácie a inšpiráciu pri zvyšovaní ekologickej mobility a zároveň skvalitňovania ovzdušia a životného prostredia v slovenských samosprávach. Veľkou inšpiráciou je vznik AMS Inštitútu – inovatívneho centra, ktoré vzniklo z popudu mesta a sú v ňom zapojené tri univerzity vrátane Massachusetts Institute of Technology (MIT), kde vznikajú nové myšlienky, nápady pre rozvoj riešení pre mesto Amsterdam, ale aj okolité mestá a celkovo mestá v Holandsku. Tento prístup by bol realizovateľný v rámci nového programového obdobia pre rozvoj slovenských samospráv.
„Veľmi ma zaujala spolupráca medzi akademickým sektorom, mestom, súkromnými spoločnosťami, vytvorenie ekosystému ktorý produkuje inovácie. Veľmi zaujímavé boli projekty robotických lodí, projekty v oblasti mobility hubov, zdieľanej mobility, elektrických bicyklov, elektrovozidiel a ďalšie oblasti, ktoré zároveň pozitívne vplývajú na kvalitu ovzdušia v meste. Čo ma takisto veľmi zaujalo je spolupráca medzi municipalitami, štátom, ďalšími sektormi, v odstraňovaní bariér medzi jednotlivými oddeleniami. O tejto spolupráci nám hovorili vo VNG asociácii holandských miest. Snažia sa o presun od “ego systému k ekosystému”. To znamená od systému, kde každý je zodpovedný za nejakú svoju oblasť a nerozmýšľa nad prácou tých ostatných k systému spolupráce,“ dodáva Miloslav Jurík.
Slovenské samosprávy sú na dobrej ceste ísť v stopách holandských. Už aj v našich mestách, či obciach vidíme prvé zmeny k vytváraniu podmienok pre zavádzanie múdrych riešení a aj z nich sa postupne stávajú takzvané smart samosprávy. A práve návšteva Holandska sa pre mnohých z nich stala inšpiráciou do ďalšieho napredovania ich miest.
Primátor Dubnice nad Váhom Peter Wolf hovorí o veľmi podnetných stretnutiach, z ktorých množstvo nápadov sa budú snažiť presadiť aj v ich meste. „Ja sa teším, že sme mohli so Smart Cities Klubom opäť vycestovať, ako aj v minulosti. V tom čase sme sa v našom meste zaoberali inými problémami . V súčasnosti veľmi aktívne riešime mobilitu. A som rád, že sme mohli byť práve v Holandsku – v krajine, ktorá je lídrom v udržateľných riešeniach. Tých inšpirácií tu bolo naozaj mnoho, získali sme množstvo nápadov, a myslím, že aj podnetných skúseností tým, že sme si vyskúšali v praxi pohybovať sa po Amsterdame, po Haagu a ďalších mestách na bicykli. Takže sme si vyskúšali ako to funguje vo veľkých mestách kde je veľký “traffic” cyklodopravy. A myslím si, že to bolo veľmi podnetné a konštruktívne.“
Rovnako pozitívne hodnotia pracovnú cestu aj ďalší zástupcovia samospráv, podľa ktorých by sa mali takéto exkurzie do pokrokových miest organizovať častejšie. Pri zavádzaní riešení na Slovensku by možno jednoduchšie predišli komplikáciám, s akými sa stretli samosprávy v zahraničí, avšak pred rokmi. „Čelíme určitým výzvam, ktorým možno oni tu v Holandsku nečelia. Ich vývoj, ako sme mali možnosť diskutovať, začal napríklad v Rotterdame niekedy v 70-tych rokoch minulého storočia. To čo tu dnes vidíme, je výsledkom dobrých rozhodnutí v minulosti a tá cesta trvala 50 rokov. My sme možno niekde na polceste a ešte nám chvíľku potrvá, kým sa dostaneme do nejakého takéhoto štádia,“ hovorí Marcel Gibóda, zástupca primátora Košíc.
Pridáva sa aj viceprimátor Michaloviec, Jozef Sokologorský, podľa ktorého sú holandské samosprávy veľkou inšpiráciou. „Som veľmi rád, že som tu bol a že tie skúsenosti môžem nabrať práve z krajiny, ktorá je v inováciách jedna z najlepších v Európe. Som veľmi rád, že aj naše mesto Michalovce je súčasťou Smart Cities Klubu a má možnosť zúčastniť sa práve takýchto pracovných zahraničných ciest tu v Holandsku. Myslím si, že je veľmi dôležité, aby samosprávy videli, ako sa dajú robiť inovatívne prvky v rámci samosprávy, kde sa dajú zlepšiť verejné priestranstvá, kde sa dajú zlepšiť cyklotrasy a vo všetkých tých oblastiach, ktoré sú v prospech našich občanov. Pokiaľ sa nám podarí aspoň časť z tu nadobudnutých skúseností premietnuť do reálneho života v našom meste, budem veľmi rád.“
Raz vidieť je viac ako sto krát počuť. Čo v tomto prípade platí do bodky. Pre samosprávy je to obzvlášť kľúčové. „Je to ako v živote. Človek niečo číta, vidí v televízii, alebo má k tomu plno vecí v knižnici, tak je to síce zaujímavé, ale ak starostovia alebo zástupcovia obecných samospráv lokality navštívia a môžu si to takpovediac ošahať, tak je veľká pravdepodobnosť, že sa aj niečo bude na základe toho realizovať. Určite by som všetkým odporučil, aby sa týchto študijných ciest zúčastňovali nielen zodpovední politici, ale aj zodpovední úradníci a vytvorili spoločný tandem na študijnej ceste. Každý má totiž iný pohľad a kompetencie. A aby sa pokúsili zistiť od týchto realizátorov projektov, čomu by sa oni keby znovu začínali dnes vyhli. To znamená nie všetko prevziať formou copy/paste, ale inšpirovať sa a naučiť sa. Pretože pokiaľ mesto má byť inteligentné, tak by sa malo poučiť aj z chýb, ktoré už v minulosti urobili iné mestá a neopakovať chyby,“ dodáva Jaroslav Kacer, expert Smart Cities Klubu.
Pracovná cesta sa uskutočnila pod záštitou Smart Cities Klubu v rámci projektu „Smart City Academy – zlepšenie kvality ovzdušia“, ktorý je spolufinancovaný z Kohézneho fondu v rámci Operačného programu Kvalita životného prostredia.
Smart Cities klub je originálnou neformálnou platformou slúžiacou na výmenu skúsenosti a spoluprácu medzi vedením miest a expertmi pri príprave stratégií a programov na ceste k Smart City. Jeho poslaním je meniť slovenské mestá nielen v oblasti využívania Smart technológií, ale najmä v oblasti zvyšovania kvality života svojich obyvateľov. Tak aby sa nám spoločne v našich mestách či dedinách žilo lepšie, príjemnejšie a najmä múdro – teda SMART. Situácia u nás sa zlepšuje, stále viac primátorov, starostov cestuje, inšpiruje sa, hľadajú riešenia, ktoré sú použiteľné aj u nás. Samozrejme nemá zmysel bezhlavo kopírovať, ale učiť sa od tých najlepších. Je dôležité hľadať inšpiráciu nielen u nás doma, ale aj v krajinách ktoré si prešli svojou cestou, a nemusíme opakovať chyby, s ktorými sa oni v minulosti popasovali. Máme sa čo podučiť a čím inšpirovať, uzatvára Miloslav Jurík, predseda Smart Cities Klubu, ktorý projekt Smart City Academy – zlepšenie kvality ovzdušia realizuje.
